Deň sa nezačal dobre. Keďže mám na covid kóde hviezdičku zo Šanghaja, hneď na prvej zastávke ma chceli zavrieť na tri dni do karantény. Zvrtol som s teda na výjazde z diaľnice a utekal preč. Na druhú zastávku, ktorou mal byť kamenný les pri Žltej rieke, som sa tiež nedostal. Tam však z oveľa vážnejšieho dôvodu. Ešte stále tam vládne výnimočný stav z maratónskej tragédie.

V júni 2021 vyrazili čínski maratónci na beh za krásneho počasia, oblečení iba v tielkach a trenírkach. Ako boli v kopcoch, ktoré som odfotil, zrazu prišla obrovská mrazivá búrka. Zabila dvadsať jeden popredných čínskych maratóncov. Väčšina mala okolo dvadsať rokov. Jeden ďalší človek nato ešte spáchal samovraždu. Táto tragédia otriasla celou krajinou, ale aj svetovou bežeckou komunitou. Je to pravdepodobne najhoršia maratónska tragédia vôbec. Keď pozerám na moje fotky tejto krajiny, je ťažké si to utrpenie nepredstavovať.

Ja som bol v bunde a mal som auto, kam som sa mohol ukryť, ale keď ma chytila krátka púštna búrka, ktorú som dokonca odfotil z dronu ako sa ku mne blíži, tak poviem vám, púštne búrky nie sú sranda. Mrazivo sa ochladilo, svet stmavol, neuveriteľne fúkalo a do očí bili malé zrniečka piesku. Bol som akurát na vyvýšenom kopci, z ktorého som fotil prichádzajúcu búrku, ale bola oveľa rýchlejšia, než som čakal. Rýchlo som zbehol späť do auta a jediný následok je, že väčšina fotiek z foťáku je úplne roztrasená a že auto mám plné piesku. Už sa teším, ako to budem požičovni vysvetľovať. Ako je vidieť na fotke, tá búrka bola malá. Prehrmela sa rovnako rýchlo ako prišla. Ale aj tak bola drsná. Tá maratónska musela byť strašná.

Ja som si potom ešte trochu pojazdil túto fascinujúcu krajinu a zašiel som do menšieho okresného mestečka. Povedal som si, že vyskúšam ešte jedno bonusové dobrodružstvo. Do krásneho parku som si zavesil húpaciu sieť a rozhodol som sa, že prespím pod holým nebom. Mala to byť príprava na tibetské oblasti, čo ma čakajú, keď mi zmizne tá hviezdička z kódu. Tam budeme stanovať zrejme každý deň. Teplota už bola zase príjemných 20 stupňov a od púštnych skál som bol dostatočne ďaleko. Lenže ani toto dobrodružstvo mi nevyšlo. Komáre, hlavná cesta, na ktorú po polnoci vyšli všetky kamióny v okolí, a neďaleká železničná trasa mi veľa spánku nedopriali. Aby toho nebolo málo, pri parku bol zrejme priechod cez železnicu, takže každý jeden vlak, ktorý tade v noci išiel už z diaľky trúbil. Ja mám tvrdý spánok, ale toto bolo veľa už aj na mňa. Nakoniec som noc dospal na zadnom sedadle auta, ale nebola to príjemná noc. Okrem toho počas šoférovania krajinou som sa strašne potil, v tom aute som bol pod rozpáleným púštnym slnkom cez deň ako v skleníku. Nehovoriac o tom, že som celý deň nejedol, lebo kvôli tej maratónskej tragédii všade zavreli hotely a reštaurácie a ja som si nezobral jedlo, iba vodu. O polnoci som taktiež musel pracne zháňať PCR testy, lebo sa musím testovať viac menej každý deň, inak ma nepustia dole z diaľnice. A najhoršie bolo, že to bola tretia prebdená noc za sebou. Prvú som strávil v bare, to bolo fajn, ale únavné. Druhú noc som si myslel, že to dospím, ale vo vedľajšej hotelovej izbe sa susedia oddávali sexu, čo im pľúca stačili. Bol to zvláštny pocit, na jednej strane som bol fakt zúfalý, že chcem ísť spať, na druhej strane som im úprimne závidel, lebo tú noc trávili lepšie ako ja. Tretiu noc som na ich výkriky lásky spomínal s láskou, lebo kamióny, vlaky a bzučanie komárov bolo podstatne horšie.

Po tejto tretej noci som nakoniec zašiel na masáž, kde bola sprcha, lebo som potreboval, aby ma po týchto troch nociach dali trocha dokopy. A veru kosti mi praskali ako drevo v ohni, keď ma masérka celou silou naťahovala cez kolená, alebo mi chodila po chrbte. Bola to slečna s postavou bavorskej výčapnice a jej váha bola presne to, čo som potreboval, aby svaly povolili. Po masáži som tam trochu dospal ťažkú noc, lebo čínske masáže sú otvorené nonstop a keď je málo klientov, tak vás nevyhodia.

Nie všetky zážitky sú príjemné. Včera nebol príjemný ani jeden. Až na tú masáž. Ale na všetky tieto zážitky budem spomínať. Lebo zážitky nie sú od toho, aby boli príjemné, ale aby boli zapamätateľné. Na druhej strane, včera som bol rád, že so mnou Liya na tento výlet nešla. Lebo by som mal o manželku menej. Ona o tom radšej dnes počúvala, než že by si to mala zažiť. :)