Lukáš, ktorého odjakživa prezývame Laky, ma zavolal, nech sa k nemu pridám. Išiel akurát venčiť psa do parku. Bol som na týždeň v Šanghaji, a tak som s radosťou súhlasil, vždy je fajn mať dôvod vyjsť do ulíc. Laky, ak zrovna nepracuje, je v uliciach takmer stále. Má totiž psa s nevyčerpateľnou energiou. Je to mladý labrador, fenka.

Pre tak veľkého psa s tak neuveriteľnou zásobou energie je ťažké vyrastať v Šanghaji, ale Laky sa snaží, ako sa len dá. Neustále jej hľadá nové prechádzky a aktivity, no a parky, kam púšťajú psov, už má všetky dopodrobna naštudované. Žiaľ, väčšina parkov psov dnu nepúšťa, ale nájde sa zopár menších, kam môžu. Margo, ako sa volá tento labrador, sa v nich vždy poriadne vyjaší. Hádžeme jej lietajúci tanier, loptičku, naháňame sa s ňou a ona sa pritom stíha socializovať s inými psami (a ľuďmi). Tých je v Šanghaji vždy všade dostatok. Šanghajčania totiž svojich miláčikov milujú. No tento deň bolo v tomto parku zvierat podstatne viac, než sme čakali.

Zhodou okolností sa práve v Šanghaji konala výstava domácich zvierat. Znie to bizarne, a ak neviete, čo si predtým predstaviť, nuž je to presne to, čo názov napovedá. Všade boli desiatky stánkov so všetkým, čo sa týka chovania zvierat - od dobrôt, vodítok, pelechov, až po kočíky, ktorými vozia Šanghajčania psov na prechádzky. Čítate správne. Tento fenomén som ani ja ešte nepochopil.

No hlavne, bolo na tejto výstave nespočet zvierat. Majitelia si prišli výstavu pozrieť spoločne so svojimi najlepšími kamarátmi, a tí mali ešte viac radosti ako samotní majitelia. Toľko zvierat, väčšina úplne priateľských - predsa len v Šanghaji sa zvieratá naučia navzájom socializovať - sa málokedy vidí naraz na jednom mieste. Mačky, fretky, korytnačky…, a samozrejme psy. Psy tvorili 90 % zvierat. Malé, veľké, tučné, chudé, škaredé, pekné, mladé, staré, biele, čierne a všetko medzi tým…

Keď sme ja, Laky a Margo išli do tohto parku, netušili sme, koľko zvierat spoznáme. Ako sme si prešli veľkú výstavu, kúpili sme si dve kávy, Margo sme hodili loptičku a ona sa o ňu nadšene bila s inými psami (či s deťmi, ktoré sa bez strachu do ich hry zapájali). Ja som zavolal Liyi, nadšenej milovníčke psov, nech jej výstavu ukážem. Samozrejme, o nej už dávno vedela, sledovala ju z Yunnanu aspoň cez sociálne siete a veru ľutovala, že tentokrát nemohla prísť do Šanghaja so mnou. Žiaľ, s naším psíkom sa tých 3000 kilometrov z Shaxi do Šanghaja prekonáva ťažko, škoda, že je to tak ďaleko.

Ak niekedy natrafíte na správy o tom, ako sa Číňania správajú k zvieratám, spomeňte si na tento článok. Alebo si ho rovno uložte, aby ste ho mohli ukázať ako dôkaz, že správy u nás o Číne a jej vzťahu k zvieratám, sú už prežitkom minulosti. Tento krásny deň reprezentuje dnešok, ale hlavne zajtrajšok Číny a jej vzťahu k zvieratám. Priateľstvo na celý život.