Trpká realita mojej krásnej mladosti
Keď som bol dieťa, mojím snom bolo stať sa kaskadérom. Samozrejme to bolo po vzore Jackie Chana, ktorý tiež začal ako kaskadér, a po vzore hongkongských filmov, ktoré boli svojimi kaskadérskymi kúskami vychýrené. Našťastie sa mi tento sen nesplnil.
V poslednej dobe na mňa začali vyskakovať YouTube videá, kde kaskadéri rozoberajú akčné scény, prípadne svoje vlastné skúsenosti z filmov. Za posledný mesiac som ich videl desiatky, úplne ma pohltili. Bol to skvelý nostalgický návrat do detstva, kedy som bojové filmy hltal. V jednom z videí niekto spomenul celovečerný dokument o hongkongských kaskadéroch. Hneď som si ho stiahol. Myslel som si, že ma naplní optimizmom a spomienkami, namiesto toho bol ako studená sprcha.
Prvé dejstvo
Všetko to začalo Brucom Leem. Pred jeho príchodom boli Aziati v Hollywoode zobrazení iba ako sluhovia alebo komické figúrky a bojové umenia svet nepoznal. Rovnako nepoznal ani ázijskú kinematografiu. A zrazu z Hong Kongu prišiel film Big Boss. Na filmové plátna priniesol štýl akcie, aký svet nikdy predtým nevidel. Bruce Lee, herec hrajúci hlavnú postava filmu sa stal svetovým fenoménom.
Každý nový film, ktorý natočil, lákal nespočetne divákov po celom svete. Na jeho sláve sa filmový priemysel Hong Kongu stal svetovým šampiónom, ktorý pred sebou videl jasnú budúcnosť. Až do momentu, kedy Bruce Lee uprostred svojej najväčšej slávy náhle a záhadne umrel. Mal iba 32 rokov.
Bol to šok pre celý svet a šok pre filmový priemysel v Hong Kongu. Ďalšia filmová hviezda z Hong Kongu, ktorá by sa mu mohla rovnať neexistovala. Produkcia filmov v Hong Kongu sa zastavila na päť rokov. Mnohí kaskadéri si museli nájsť inú prácu. Niektorí robili taxikárov, iní predávali krv za peniaze. Nakrúcanie akčných filmov sa zastavilo a nikto nevedel, ako na Bruca nadviazať.
Postupne sa začali objavovať nejaké pokusy, ale väčšina sa snažila iba slepo kopírovať Bruca Leeho. Neúspešne, on bol iba jeden.
Druhé dejstvo
Samo Hung, Jackie Chan a Yuan Biao boli traja spolužiaci z opernej školy v Hong Kongu. Čínska opera nie je len spev, ako u nás, ale je to aj akrobacia, bojové umenia a pohybové divadlo. Všetci začali ako akrobati, potom kaskadéri, neskôr ako herci a režiséri. Sammo Hung sa ako prvý veľmi rýchlo ukázal ako talentovaný režisér a režisér akcie. Vymýšľal akčné scény napríklad do posledného filmu Bruca Leeho, kde bol kaskadérom aj Jackie Chan.
Boli to filmy ako Iron fisted Monk, Snake in the Eagles shadow, Drunken master a Dragon Lord, ktoré viac netrvali na tom, aby herci slepo napodobňovali Bruca Leeho, ale dovolili hercom, aby si vyvinuli svoj vlastný charakter. Hneď zaznamenali divácky úspech. Vznikol úplne nový žáner akčnej komédie, ktorej tvárou sa stal Jackie Chan, Sammo Hung a YuanBiao, a hongkongský filmový priemysel dostal druhý dych.
Ich filmy sa postupne stali trhákmi po celom svete a veľmi rýchlo prekonali aj slávu filmov Bruca Leeho. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa Hong Kongské akčné filmy dostali na svetový vrchol. Malé filmové štúdia s minimálnymi rozpočtami na filmy mali lepšie tržby, ako Hollywood. Diváci po nich šaleli a stali sa kultúrnym fenoménom, ktorý formoval svetovú popkultúru.
Jackie Chan bol hlavnou hviezdou, ale nebol už jediný. Summo Hung, YuanBiao, Donnie Yan, Jet Li, Kar-Leung Lau, Hou Hsia, Micheal Yeoh a mnohí ďalší začali nakrúcať filmy, ktoré boli veľmi úspešné. Čím viac akčných filmov vznikalo, tým viac kaskadérov bolo treba.
V tomto období bola v Hong Kongu stále veľká chudoba. Stať sa kaskadérom bola pre mnohých mladých ľudí jediná cesta ako z nej von. Táto práca bola nebezpečná, ale veľmi dobre platená. Za jeden film si kaskadér vedel zarobiť viac ako ročný príjem v inej robote. Okrem toho sa všetci chceli stať akčnými hviezdami, o robotu tak bola bitka.
Medzi kaskadérmi bola obrovská konkurencia a pretekali sa v tom, kto vymyslí čo najnebezpečnejší kúsok. Ak niekto vyskočil z tretieho poschodia, v ďalšom filme už skákali zo štvrtého poschodia a pokračovali, až kým sa niekto naozaj nezabil. Na začiatku nepoužívali žiadne chrániče, lebo sa im za to kolegovia vysmievali. Ešte neexistovali špeciálne efekty, ani pokročilé bezpečnostné systémy ako dnes. To čo človek videl na obrazovke, to bola skutočná akcia. Aj vďaka tomu sú tieto filmy nadčasové, no mnohí kaskadéri sa pri nakrúcaní zabili, alebo skončili ochrnutí.
Aby súboje vo filmoch vyzerali čo najbližšie k realite, trvalo sa na tom, že musia byť reálne. Kopy a údery museli byť kontaktné. Možno neboli robené plnou silou, ale aj tak mohli dostať človeka ľahko do nemocnice. Postrachom bol napríklad herec Lau Kar-Leung.
Lau Kar-Leung bol naozajstný majster bojových umení, ktorý pochádzal z významnej rodiny, ktorá sa bojovým umeniam venovala po generácie. Bol to učen štvrtej generácie slávneho majstra bojových umení Wang Feihong, ktorý je u nás pod menom IP man. Akčné filmy a súboje sa pri filmoch zvykli zrýchľovať, aby bola akcia dynamickejšia. Akčné scény Lau Kar-Leung-a sa museli spomaľovať, lebo bol tak rýchly, že divák im nestíhal. Veľa jeho filmov sa považuje za vrchol kung fu kinematografie, pretože spomedzi všetkých režisérov a hercov bol rozhodne najväčším znalcom bojových umení. Jeho magnum opus "Tridsata šiesta komnata Šaolinu" sa dodnes považuje za jeden z najlepších a najautentickejších Kong fu filmov vôbec.
Avšak kaskadéri sa s ním báli nakrúcať, pretože robil extrémne dlhé choreografie boja, ktoré si nevedeli zapamätať, a vyžadoval, aby bol boj skutočný. Nielenže kopy a údery boli skutočné, kaskadéri končili nakrúcanie plní modrín a opuchov, ale trval aj na skutočných zbraniach.
Herec Tik Lung bol zase známy tým, že okrem toho, že naozaj udieral, pokračoval v boji aj po tom, ako režisér zahlásil koniec. Niektoré herci a režiséri ponúkli extra peniaze kaskadérom, ak boli ochotní prijať úder plnou silnou. Samozrejme kaskadéri museli každý úder predať, bez ohľadu na to, či bol skutočný alebo nie. A tak sa hádzali do skla, do stien, pádmi lámali stoly a stoličky, a tak ďalej. Vo filme Dragon lord herec skopne kaskadéra Mars Cheunga z približne trojmetrovej povale na zem. Na zemi neboli žiadne žinenky, iba mierne rozhrabali zem, aby bola „mäkšia“. Scénu musel opakovať trikrát. Tým však neskončil, v ďalšej scéne zloduch z povale zhodil vtedy ešte neznámeho Jackie Chana, ktorý mu plnou váhou padol na chrbát. Túto scénu opakovali pätnásťkrát. Kaskadér Mars Cheung skončil na dva mesiace so zaseknutým chrbtom pripútaný na lôžko. Film bol veľmi úspešný a tak v ďalších filmov zvýšili kaskadérskym kúskom náročnosť.
Aj naháňačky v autách boli niekedy skutočné. Napríklad nakrúcanie s falošnými zbraňami v uliciach Hong Kongu bolo zakázané, preto to museli robiť načierno. Herci pribehli, rýchlo nakrútili čo potrebovali a utiekli skôr, než prišli policajti. Občas to však nestihli a policajti ich začali naháňať. V niekoľkých filmoch je tak naháňačka s policajnými autami skutočná, policajti naozaj naháňali filmárov a tí to celé natáčali. Pády na idúce autá, zoskoky z áut, či zrazenia autom - to všetko kaskadéri naozaj riskovali život.
Výbuchy vo filmoch boli tiež skutočné. No najnebezpečnejšie, ale zároveň aj najobľúbenejšie medzi režisérmi, boli pády z výšok. Napríklad kaskadér Yuan Mo musel v jednom filme padať voľným pádom z tretieho poschodia obchodného domu chrbtom dozadu rovno na skutočný ľad. Na zemi neboli žiadne žinenky, ani papierové krabice. Hoci mal na sebe chrániče, vedel že skončí v nemocnici, ale nemal na výber.
Samozrejme pády z výšky a výbuchy sa často kombinovali. Vo filme Heart of Dragon muselo osem kaskadérov naraz vyskočiť zo siedmeho poschodia, popri tom, ako za nimi vybuchli výbušniny. Na zemi bolo 3000 papierových krabíc a 100 matrací, aby dopadli do mäkkého, problém bol, že keď dopadol prvý z nich, poloha krabíc sa zmenila. Kaskadéri dopadli jeden na druhého, jeden z nich dokonca pri vyskakovaní plnou silou šľapol na klinec v podlahe. Väčšina z nich skončila v nemocnici.
Medzi kaskadérmi v Hong Kongu neexistovalo, že by niečo odmietli. Inak už nedostali ďalšiu robotu, konkurencia bola veľká. Väčšina z týchto mladých kaskadérov nemala za sebou tvrdý tréning z opernej školy, ani neboli majstrami bojových umení. Boli ti chudobní mladí ľudia bez vzdelania a bez budúcnosti, ktorí riskovali svoje zdravie za šancu na lepší život.
No riskovali aj samotní herci. O Jackie Chanovi sa vie, že mal zlomenú každú kosť v tele a niekoľkokrát pri nakrúcaní takmer umrel. Mnohé jeho kaskadérske kúsky ho mohli ľahko stáť život. Napríklad pri nakrúcaní filmu Armor of God sa zlomil konár, na ktorý vyskočil a on padol z výšky hlavou rovno na kameň, ktorý mu prerazil lebku. Celá scéna sa dá vidieť v záverečných titulkoch filmu. Pre väčšinu kaskadérov bol toto každodenný chlieb, avšak slávu Jackieho Chana nikdy nezískali. Tie najnebezpečnejšie kúsky, ktoré Jackie Chan vo filmoch robil, občas najprv vyskúšal niekto iný, aby sa zistilo, či sa naozaj nezabije.
Tretie dejstvo
Ako Hong Kongský filmový priemysel dozrieval, začalo sa dbať aj na bezpečnosť. Postupne sa začal vyžadovať tréning pre kaskadérov, začali sa používať bezpečnostné šnúry, chrániče a žinenky. Kameramani a režiséri sa taktiež naučili, ako nakrútiť akciu ako skutočnú, no bez toho aby bola skutočná. Hoci aj dnes sa vo filmoch objavia scény, pri ktorých kaskadérovi dali príplatok aby zniesol skutočný úder, väčšinou sa jedná o jednu alebo dve hlavné scény, a kaskadéri viac nemusia neustále znášať skutočné bitky.
Ako sa aj niektorí herci a režiséri stávali svetovými hviezdami, začali si vychovávať vlastné kaskadérske tímy s trénovanými ľuďmi. Najznámejší bol kaskadérsky tím Jackie Chana (JC stunt team) a Sammo Hunga. Všetci túžili stať sa ich súčasťou. Bola to veľká prestíž, ale zároveň sa tam dbalo na bezpečnosť. Jackie Chan o tom neskôr nakrútil aj samostatný dokument „My Stunts“, kde rozoberá všetky bezpečnostné a filmárske techniky pri svojich filmoch.
Thorsten Boose
Jeho akčné scény boli najmä v neskorších filmoch do detailov nacvičené a pripravené. Kým v Hollywoode sa natáčaním akčnej scény niekedy strávi iba jeden deň, niektoré akčné scény Jackie Chana, ktoré majú vo filme pár minút, sa nakrúcali niekoľko mesiacov. Bol povestný perfekcionista a niektoré kroky v choreografiách sa opakovali aj stokrát, kým s nimi bol spokojný. V niektorých filmoch zápasí s protivníkom, ale keď si človek film spomalí, zistí že postava protivníka je hraná niekoľkými kaskadérmi. Častokrát už nevládali a museli sa medzi sebou striedať, aby stíhali tempu Jackie Chana. Ako príklad uvediem jeden kop z bojovej scény z filmu Who am I, kde vyhodí drevené topánku do vzduchu a potom ju otočkou odkopne. Iba tento jeden kop nakrúcali tri dni stále dokola, až kým sa mu nepodaril tak, že s ním bol spokojný.
Lenže kaskadéri si zlepšujúce sa podmienky dlho neužili, v deväťdesiatych rokoch sa situácia začala zhoršovať. V Hong Kongu nikdy nebol plne rozvinutý filmový priemysel, chýbali kvalitní režiséri a producenti, preto sa točili stále rovnaké filmy. Časom začali divákov nudiť. Taktiež sa v Hong Kongu rozbehol developerský boom, nehnuteľnosti začali zarábať viac ako nakrúcanie filmov a mnohé štúdia prišli o priestory. Úspešné filmové hviezdy odišli do Hollywoodu, kde bolo viac peňazí, alebo po roku 2000 odišli do Pekingu, kde čínsky filmový priemysel začal zažívať rýchly rozvoj s investíciami od štátu. Nastalo obdobie rýchleho úpadku. Po roku 2000 zbankrotovali aj posledné štúdiá, ktoré v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch zarábali ako Hollywood. A čo sa stalo s tými kaskadérmi?
Kaskadérske tímy Jackie Chana a Samo Hunga stále existujú, majú už aj medzinárodné zloženie. Veľa z nich robí koordinátorov akčných scén v Hollywoode, alebo v Číne, alebo trénujú nové generácie kaskadérov. Napríklad bojové scény z dnes najzarábajúcejších filmoch o superhrdinoch od Marvel navrhujú aj kaskadéri z tímu Jackie Chana a Sammo Hunga. Niektoré dokonca ešte stále robí aj Sammo Hung osobne, hoci má už po sedemdesiatke. Niektorí kaskadéri taktiež robia producentov, alebo režisérov akcie, či režisérov.
Skrátka zopár kaskadérov sa uchytilo vo filmovom priemysle. Ale väčšina sa cíti zabudnutá a zradená. V mladosti nemali finančnú gramotnosť, všetky peniaze minuli a veľa im neostalo. Každý jeden film sa im v starobe pripomína a tak ich výdavky na lekárov sú vysoké. Niektorí robia taxikárov, iný majú malé obchodíky, mnohí sú nezamestnaní a samozrejme, veľa z nich sa staroby vôbec nedožilo.
Chcete sa pridať medzi členov či pozvať ma na digitálnu kávu?
