Nikdy by ma nenapadlo, že jeden telefonát v pôvodne bezvýznamné piatkové ráno mi splní môj najväčší detský sen. A už vôbec nie, že sa to prebehne tak na rýchlo.

Ten víkend sa v Šanghaj začínal 16. Medzinárodný filmový festival a jedným z porotcov bol snáď najslávnejší český režisér – Jiří Menzel. No a nemal tlmočníka. Bolo potrebné nájsť človeka, ktorý vie po česky (slovensky), čínsky a anglicky na úrovni schopnej profesionálneho tlmočenia, aby mal 10 dní voľno, aby žil v Šanghaji a aby mohol nastúpiť v daný deň ako obdrží telefonát. A zhodou okolností, alebo pričinením šťasteny a môjho rozhodnutia zpred roku a pol presťahovať sa do Šanghaja, som všetky požiadavky splnil.

Prvý deň festivalu bola skúška ohňom. S pánom Menzlom sme sa zoznámili až v zasadačke porotcov pri zahájení ich prvého sedenia minútu pred začatím. Nesedeli tam žiadne malé mená, spomeniem napríklad Toma Hoopera, režiséra Kráľovej reči a veľkofilmu Bídnici. Mladý nádejný nemecký režisér Chris Kraus, slávny filmový kritik Michele Ciment a pre sinológov možno známe dve čínske celebrity – v súčastnosti jeden z najúspešnejších režisérov Ning Hao a čínska herečka fungujúca skôr v zahraničí Yu Nan – tú sa naposledy dalo vidieť ako hlavnú ženskú rolu vo veľkofilme Silvestra Stalloneho Expandebles 2. No a samozrejme vtedy ešte pre mňa len slávny oskarový český režisér a po 10 dňoch filmového festivalu aj blízky priateľ – Jiří Menzel.

Úlohou poroty bola oceniť čo najviac filmov z výberu najlepších štrnástich, ktorých premietanie nás čakalo v rozmedzí šietych dní. Predseda poroty bol už spomínaný Tom Hooper a pracovný jazyk poroty bola angličtina. S tlmočením už mám skúsenosti, ale až pri tomto stole som si uvedomil, že prvýkrát sa bude jednať o simultánne tlmočenie. To znamená že musím zároveň poslúchať reč v cudzom jazyku a v tom istom čase je prekladať do ucha pána Menzela. K tomu všetkému ale človeka rozptyľuje niekoľko ďalších tlmočníkov, kedže som nebol jediný. Hneď na začiatku ma zneistila ostrá kritika Toma Hoopra, keď opakovane vynadal svojej tlmočníčke za to, že netlmočí, ale zapája sa do dialógu. Ona chudinka nebola ani tlmočníčka, ale jedna z organizátoriek, ktorú poprosili o prípadný preklad, no po opakovanej ostrej kritike bola tak zdeptaná, že už som ju nevidel do konca festivalu. Za to pán Menzel mal úplne iný prístup. Po chvíľke mi povedal, aby som sa tak nesnažil, jeho to v podstate až tak veľmi nezaujíma a mám mu hovoriť len to, na čom sa dohodnú. Nechce sa mu počúvať celé zdĺhavé dialógy, ktoré ho už sami o sebe desili tým, ako vážne ostatní porotci pristupujú k tejto práci. Pretože príliš seriózny prístup k životu je groteskne pokrytecký. Až na moment, kedy ma vyzval aby som si zobral mentolku, lebo som zjavne nepil dosť vody, tak som svoje prvé simultánne tlmočenie prežil bez ujmy. Poučenie – pred tlmočením vypiť dostatok vody, menej kávy a dať si mentolku.

To som ale nevedel, že najťažšia časť celého festivalu z hľadiska tlmočenia ma ešte len čaká. Tlačovka s viac ako stovkou novinárov. Teraz už to nebola skupinka 7 porotcov v zasadačke, ale sieň plná fotoaparátov, ktoré cvakali a cvakali, novinárov, ktorí sa prekrikovali a my sme tomu všetkému čelili. Už bolo treba simultánne tlmočiť trojjazyčne, kedže niekto rozprával čínsky, niekto anglicky a niekedy sa to naozaj miešalo. A keď sa zdvihla ruka novinára a povedal vetu: „Mám otázku na pána Jiřího Menzla“ oblial ma studený pot…

Po tlačovke už mi všetko pripadalo ľahké. Skúška otváracieho ceremoniálu a ceremoniál samotný, ktorý sa v ten deň naživo vysielal, a neskôr kokteilová párty pre celebrity už boli zaslúženou odmenou za prvý namáhavý deň. Okrem toho som naživo videl čínske hviezdy klasického filmového kina ako napríklad Andy Lau (Liu Dehua), alebo Tsui Hark (Xu Ke), ako aj celebrity súčasnej generácie, napr. Zhou Jielun, Donnie Yan, alebo Keanu Reeves. Čína žije celebritami ako každá iná krajiny a pri červenom koberci to vyzeralo presne tak, ako to vídame v TV.

Takmer celý pracovný týždeň bol úžasný a popravde sa po ňom ťažko vracalo do reality. Každý deň sme totiž len pozerali filmy. Dva až tri filmy za deň a trikrát diskusia nad filmami. Tie boli zo začiatku veľmi strohé, pretože kvalita filmov na tomto festivale zarazila všetkých porotcov. Filmy boli absolútne katastrofálne a prvá diskusia o pozretých filmoch začala a skončila jednou vetou: „Myslím si, že je absolútne zbytočné sa o tých filmoch baviť.“ Dokonca asi 4 filmy sa ani nedopozerali dokonca. No posledné dva dni sa zrazu objavili filmy, ktoré rozvírili vody a posledná diskusia už bola naozaj až ostrou polemikou.

Ale väčšia zábava ako súťažné filmy a diskutovanie o nich, boli večery. Vždy bola buď nejaká oficiálna večera, alebo sme si vyšli len ja, moja priateľka, Jiří Menzel, jeho manželka Olinka a Meggie – Číňanka žijúca polovicu svojho života v Prahe. V Šanghaji sme za tento týždeň objavili naozaj úžasné miesta – miesta kam chodí len smotánka. Napríklad bývalé anglické veľvyslanectvo ešte z čias minulého storočia stojace na kraji Bundu, nádherná budova koloniálnej architektúry s úžasnou záhradou a výstavami vnútri. Reštaurácia na 92 poschodí zatiaľ najvyššieho Šanghajského mrakodrapu SWFC(o pár rokov bude dostavaná vyššia Shanghai Tower). Luxusná moderná reštaurácia v Pudongu na brehu rieky Huangpu, alebo štýlový bar na vrchole jedného mrakodrapu uprostred absolútneho centra Šanghaja – neďaleko Peoples park. Bol zaujímavé vidieť miesta, kam by som sa za normálnych okolností len tak nedostal a vidieť luxus a bohatstvo Šanghaja z pohľadu naozaj prominentného hosťa.

Druhým zaujímavým zážitkom bolo spoznať, akí sú ľudia, ktorých vidieť len v televízii, alebo na obálkach časopisov. A musím povedať, že so všetkých som bol veľmi milo prekvapený, ba priam až nadšený. Najúžasnejší človek celého festivalu, a to nie len pre mňa, bol ale Jiří Menzel. Jeho optimizmus a neuveriteľný zmysel pre humor, jeho prízemnosť a zároveň nadhľad nad vecou ohuroval každého. Zdravil sa so všetkými, autogramy dával všetkým, na fotkách ľudí podpichoval a rozosmieval. Na premietaní svojho (úžasného) filmu Slúžil som anglickému kráľovi naozaj nevhodnú otázku o ženách v jeho filmoch a v jeho živote odpovedal s tak šarmantným humorom, že ani človek ktorému sa odpovede nedostalo nemohol byť nahnevaný. Nezabudnem na posledný deň, keď mu mladé Číňanky pracujúce na festivale doniesli asi 10 katalógov, či by im ich všetky nepodpísal. A on ako bol rozbehnutý, tak po podpísaní posledného katalógu pokračoval v podpisovaní všetkého čo mu prišlo pod ruku. Podšálky, taniere, poháre a aj samotné Číňanky. Rozjarené nakoniec odišli aj s tými tanierami.

Rovnako ale aj ostatní sa ukázali ako veľmi príjemní a prízemní ľudia. Čínska herečka Yu Nan je naozaj veľmi inteligentná žena rozprávajúca štyrmi, ak nie viac jazykmi, Tom Hooper, Chris Kraus ako aj Ning Hao sú muži s zmyslom pre humor a svoju prácu berú naozaj vážne. A robia ju výborne. Nie len že sa neodmietali zdraviť s (v podstate) nedôležitými tlmočníkmi, ale Ning Hao mi raz na ulici sám „vynadal“, že som si ho nevšimol, keď išiel okolo. Tom Hooper mi zas pri jednej večery rozpovedal zaujímavý príbeh o natáčaní snáď jeho najúspešnejšieho filmu – Kráľova reč. O učiteľovi z príbehu neexistovali takmer žiadne historické záznamy. Hľadali vo všetkých možných archívoch, ale nikde nevedeli nič nájsť, dokonca ani samotný prejav neexistoval kompletný. Až jedného dňa zistili, že jeho vnuk žije v  Londýne. Vyhľadal ho a a pri návšteve dostal do ruky denník, kde si ten vnuk podrobne spomína na udalosti, kedy ich chodil navštevovať sám kráľ. Ba dokonca film je plný citácii z tohoto denníku a ako Tom Hooper povedal, bolo to prvýkrát, a asi aj posledný krát čo točil film o historickej udalosti a vedel o nej viac ako historici samotní.

Ale úplne najväčší zážitok a aj najväčší šok pre mňa bolo, keď som sa dozvedel, že na festival príde aj Jackie Chan. Je to môj idol od detstva a kvôli nemu som sa začal učiť po čínsky, pre jeho filmy som prepadol Číne a od detstva som túžil sa do Činy presťahovať. Lenže to nebolo všetko. Najprv som sa dozvedel, že bude dokonca odovzdávať cenu a teda je možné že bude s nami v rovnakej čakárni. A vrchol bol, keď mi povedali, že tu cenu dokonca odovzdáva spolu s Jiřím Menzelom a ja im mám tlmočiť na pódiu. S tlmočenia na pódiu nakoniec zišlo, ale to mi vôbec nevadilo, lebo som zažil nezabudnuteľných asi 20 minút so svojim idolom a jeden piatkový telefonát mi splnil môj najväčší detský sen.