Nový Domček: Sťahujeme sa!

Zmluva na náš domček v malej čínskej dedinke, kde sme bývali posledné dva roky, vypršala. Šťahujeme sa a začíname novú kapitolu. Našu dolinku dediny Shaxi neopúšťame, ale ideme do vedľajšej dedinky vzdialenej asi len 5 km od tej súčasnej. Tam sme si prenajali nový domček, tentokrát na dva roky, ale s vedomím, že si ho budeme musieť opraviť.

Náš nový domček je tradičná budova z nepálenej hliny, blízko dedinského chrámu a neďaleko od rieky. Bohužiaľ je ešte v dezolátnom stave. Majster nám sľúbil koniec rekonštrukcie do septembra, ale ako to už býva, termíny nie sú z kameňa. Dúfam, že meškanie bude len jeden mesiac, lebo potom už nemáme kde bývať.

Naša súčasná dedina je malinká, len okolo 20 domov. Ideme do oveľa väčšej dediny, ktorá je bližšie k centrálnej dedine Shaxi, kde sú všetky služby. Nákupy, ako aj stravovanie tak bude jednoduchšie. Teraz bývame na vrchu veľkého kopca, kde slnko svietilo od rána do večera a náš súčasný domček sa preto veľmi prehrieva. Nový domček je blízko rieky, je oveľa viac uzavretejší a ukrytý pred slnkom, je tak chladnejší a má viac tieňa, na čo sa veľmi tešíme.

Krátky vlog a fotografie nášho domčeku:

Nový domček mi pripomína život na Slovensku. Aj náš budmerický dom je z nepálenej hliny, čo znamená, že v lete je príjemne chladný, v zime nie príliš studený a zároveň má krásnu vôňu dreva. Náš nový čínsky domček je v tomto veľmi podobný. Bývame úplne na konci veľkej dediny a máme veľmi málo susedov. Zatiaľ nikoho nepoznáme, v okolí sú nejakí dedičania a opustené domy, ale málo. Je to extrémne tichá časť dediny, čo je obrovská výhoda, pretože predchádzajúca lokalita mala hlučných susedov. V novom nám nehrozí žiadne polnočné karaoke, na to sa veľmi teším.

Náš život na dedine prechádza treťou etapou. Keď sme sem prišli, bývali sme v hoteli môjho kamaráta, pretože sme nevedeli, či tu budeme týždne, alebo mesiace. Nakoniec sme si našli domček, ktorý bol hotový, niečo medzi vlastným domčekom a hotelom. Bolo to extrémne pohodlné, nič sme nemuseli prerábať či dokupovať, ale pochopiteľne veľa vecí nevyhovovalo. V Číne je problém kúpiť nehnuteľnosť na vidieku, väčšinou je možný len dlhodobý prenájom na dvadsať, až tridsať rokov a človek si taktiež stavbu musí sám opraviť. Na to sme sa ešte neodhodlali, vyžadovalo by to veľa času, energie a peňazí. A tak sme sa ešte raz podujali na strednú cestu. Prenajali sme si domček na dva roky s perspektívou predĺženia nájmu. Treba ho síce opraviť, ale nie je to na našich pleciach. Hoci nemôžeme úplne dirigovať všetko, čo sa týka prerábky, aspoň máme možnosť dávať pripomienky a niektoré veci si môžeme prispôsobiť. Nie sme tak flexibilní, ako keby sme dom prerábali my, ale zase ušetríme peniaze, čas, aj energiu. Tak či tak, je to ďalší veľký krok v živote na dedine. Uvidíme o dva roky, či sa posunieme do ešte väčšieho projektu, alebo len predĺžime nájom. Alebo odídeme úplne? Kto vie. Zatiaľ sa nám tu býva dobre. Ba povedal by som, stále lepšie. Podarilo sa nám vybudovať si komunitu. Máme kamarátov, sociálne vyžitie, nedávno otvorila nová posilňovňa, majitelia sú naši susedia a samozrejme máme tu svoje obľúbené reštaurácie a kaviarne. Mať kamarátov je skvelé, popravde v Šanghaji sme to nemali. Možno práve to nás tu udrží dlhšie, samozrejme ak tu ostanú aj oni, čo je tiež otázka.

Život na dedine v Číne je plný výziev a prekvapení. Nikto nevie, čo bude, či sa bude musieť vrátiť do mesta za prácou, lepším zdravotníctvom, alebo pre iné dôvody. Ale zatiaľ si užívame túto kapitolu v našom živote a tešíme sa na to, čo prinesie budúcnosť.