Nečakané oslavy sviatku stredu jesene

Sviakty stredu jesene

Oslávili sme čínsky sviatok stredu jesene, jeden z najväčších sviatkov v Číne. Ak by som ho mal z hladiska dôležitosti prirovnať k nejakému nášhu sviatku, tak asi k Veľkej noci. Rodiny sa stretávajú, hostia sa, tradične je to aj oslava úrody a spoločne pozorujú spln mesiaca, ktorý je v tento deň najväčší v roku. Ľudia symbolicky vstupujú do poslednej fázy roka.

Osobne nie som veľkým fanúšikom tradičných sviatkov. Ani slovenské sviatky moc neslávime, teda okrem Vianoc, i keď aj tie v posledných rokoch oslavujeme menej. Vianoce pre nás stratili časť svojho kúzla, najmä preto, že sme okolo tohto obdobia stratili našich najbližších, môjho otca i brata.

Podobne to máme aj s čínskymi sviatkami. Oslavujeme síce čínsky Nový rok, ale aj to veľmi decentne, viac menej iba spoločnou hostinou, inak moc nie. Pred pandémiou sme mali spoločné oslavy aj so širšou rodinou, od začiatku pandémie sme to však už ani raz nezopakovali. Nikomu to totiž moc nechýba. Okrem toho teraz bývame ďaleko od Šanghaja, naše sviatky sa zmenšili ešte viac, i keď aspoň Liyinu mamu sa vždy snažíme navštíviť. Na druhej strane, na dedine si aspoň môžeme pustiť ohňostroje, čo je v mestách zakázané.

Oslavy v Šanghaji

Sviatok stredu jesene sme občas v Šanghaji oslávili, najmä preto, lebo začína obdobie krabov. Tie dorastajú a sú vhodné na jedenie práve na jeseň, sviatok stredu jesene je takým symbolickým odštartovaním tejto chutnej sezóny.

Okrem toho v tomto období kvitne kvet osmantu, ktorý sa pridáva do jedla, či na výrobu osmantového vína, a tak je, ešte spoločne s pečenou kačkou a nakladanými studenými jedlami, vždy súčasťou jedálenskeho stola. V Šanghaji je toto obdobie stále veľmi horúce, i keď zrovna tento rok tomu tak nebolo, lebo prišiel tajfún. Ale inak sú v tomto období stále horúčavy, a preto ľudia radi jedia studené nakladané jedlá. Napríklad slepačie nohy, hovädzie jazyky, chvosty, držky a iné vnútornosti. Liya najviac obľubuje nakladané slepačie nohy, ktoré doma aj často robí. Mňa úprimne väčšinou moc nelákajú.

Oslavy na dedine

Aj tento rok sa ma Liya opýtala, ako oslávime sviatok stredu jesene. Ja som, ako typický hlupák, povedal, že nemusíme oslavovať. Trochu ju to zranilo, predsa len sme ďaleko od jej rodiny a jej milovaného Šanghaja. Aj preto má väčšiu potrebu oslavovať sviatky, než zvyčajne. Občas sa jej cnie za domovom. A samozrejme jej chýba jedlo, na ktorom vyrástla, ako kraby a morské plody.

Ešte šťastie, že teraz máme skvelých susedov. Bez toho, aby vedeli, že u nás doma prebehla táto konverzácia, nás pozvali k sebe odmov. Susedka je Číňanka taktiež z pobrežných častí Číny, rovnako ako Liya, a má tiež za partnera cudzinca, Taliana. Bývajú od nás doslova cez ulicu. Pridali sa k nám aj ďalšie dve kamarátky, s ktorými sa Liya a naša susedka už onedlho chystajú na výlet po Číne a nakoniec ešte jeden kamarát. Susedka nakúpila morské plody a aby bolo jedla dostatok, aj my sme sa vybrali do neďalekého mesta na trh. Ďalší známy, čo sa neskôr pridal, ešte priniesol pečenú kačku a priateľky uvarili hovädzie mäso na čalamáde. Hostina bola na svete, vôbec sme to nečakali! Vychutnajte si tieto fotografie aj vy do sýtosti.

Hostina

Dobrodrúžstvo na záver

Po obede sme si všetci sadli za spoločný stôl s krásnou malinkou fontánou, popíjali čaj a ochutnávali mesačné koláčiky, ktoré sú tradičným jedlom na sviatok stredu jesene. Mesačné koláčiky sú známe svojím okrúhlym tvarom, symbolizujúcim jednotu a rodinné stretnutia. Tradičné koláčiky sú plnené rôznymi náplňami, ako pasta z čierneho sezamu, červenej fazule, orechov, môžu sa plniť aj slaným vaječným žĺtkom či ovocnými pastami. Existujú aj moderné verzie s kreatívnymi náplňami, ako čokoládové, zmrzlinové alebo matcha plnky.

Tieto mesačné koláčiky sú asi najvýraznejším rozdielom medzi oslavami Sviatku stredu jesene na vidieku, a v mestách. Koláčiky na dedine sú doslova nabité kalóriami - orechmi, semiačkami, olejom a cukrom. Dedinské koláčiky sú ako absolútna energetická bomba, len sme si odkusli a mali sme pocit, že musíme ísť obrobiť celé pole. Radšej sme ich ani nedojedli. Naopak mestské mesačné koláčiky majú decentnejšie chute, viac plnky a menej cesta. Aj keď mesačné koláčiky sú celkovo známe tým, že majú veľa cesta a výrazné sladké chute, no v porovnaní s tými dedinskými, mi sladké koláčiky z miest pripadajú ako šalát.

Večer sme sa vybrali na spoločnú prechádzku, aby sme pozorovali spln mesiaca, tak ako tradícia káže. Mesiac svietil vskutku nádherne, videli sme si pod nohy aj bez svetiel, ale zrovna ako sme vošli do lesa, zatiahli sa mraky a všade nastala strašidelná tma.

Na prechádzke s nami bol aj náš pes a kamarátkina mačka, ktorí boli z tej tmy a lesa nervózni. Zdiaľky bolo neustále počuť štekanie a zavýjanie dedinských psov, ktorí spln mesiaca zjavne vítali tiež. Z lesa sme schádzali ťažkým terénom, keď sa zrazu mačka zasekla v kríkoch a odmietla ísť ďalej pešo po vlastných, a náš pes sa naopak skotúľal z kopca rovno do blata a do mláky. A tak sme Sviatok stredu jesene zakončili v sprche, kde sme umývali psa, ktorý bol z celodenného programu totálne zničený a zároveň špinavý od hlavy po labky. Bol to preňho pestrý a spoločenský deň, ešte dobrodružnejší než pre nás. No okrem únavy z neho sálalo šťastie. Rovnako ako z Liyi. Aj my budeme na tohtoročný ročný sviatok s láskou spomínať.