Najprv božstvá, potom ľudia

Väčšina etnických Číňanov sú ateisti. Náboženským rituálom sa venujú len tak pre istotu, než že by im naozaj verili. Samozrejme sú tradície na čínsky Nový rok, ktoré dodržiavajú, tie však nevychádzajú zo žiadneho náboženstva, ale z ľudovej zbožnosti a folklóru (viac o čínskej viere je v mojej knihe). Medzi také napríklad patrí vešanie lampiónov a tzv. párových nápisov na dvere. Majú do rodiny priniesť šťastie a bohatstvo. Jediné tradície spojená s čínskym Novým rokom, ktoré etnickí Číňania poctivo dodržiavajú, sú spojená práve so zbohatnutím, Bohom bohatstva a peniazmi.

Oblasť v ktorej teraz bývame, je obývaná národnostnou menšinou Bai. Títo ľudia sú budhisti a náboženstvo je v ich živote oveľa viac prítomné, ako v životoch etnických Číňanov. Aj preto spôsob, akým oslavujú Nový rok, je oveľa prísnejší a náboženské rituály dodržiavajú všetci veľmi poctivo.

Okrem vlastných tradícii, ku ktorým sa hneď dostanem, prebrali aj niektoré čínske. Napríklad ono vešanie lampiónov a párových nápisov. Lenže si to sprísnili. Kým Číňania ich môžu vešať kedykoľvek, keď si nájdu čas, my s Liyou sme ich zavesili asi týždeň pred Novým rokom, miestni musia čakať na posledný deň roka, kedy už aj tak majú veľa práce. Okrem lampiónov, alebo párových nápisov musia pri svojej bráne zapáliť aj veľké, polmetrové vonné tyčinky, ktoré dokážu tlieť celý deň.Hlavnou povinnosťou dňa je ale ísť zablahoželať miestnym božstvám. Ľudia nesmú začať oslavovať skôr, ako ich božstvá. Išiel som do chrámu spoločne s mojim kamarátom a tak mám celý proces natočený (bude z toho aj video). Ako to prebiehalo?

Najprv museli doma pre božstvá navariť. Nosí sa im vyúdená bravčová hlava, alebo stehno, a údená sliepka. K tomu sa robia kukuričné čipsy a prináša sa aj ovocie a pálenka s čajom. Občas niekto donesie aj rôzne zrniečka či strukoviny. V chrámoch sú vyobrazené aj kone, nachádzame sa totiž na obchodnej ceste čaju a koní, a preto aj im treba priniesť obetu. Koňom sa nosí proso, alebo nejaké ovocie.

V dedinskom budhistickom chráme je množstvo sôch. Nepočítal som presné množstvo, ale určite ich je cez dvadsať. Sú rozdelení do niekoľkých skupín. Každej jednej skupinke je treba dať obetu zvlášť. Najprv sa im nadrvia kukuričné čipsy, potom sa im prerozdelí ovocie a odleje sa im z pálenky a čaju. Potom si treba kľaknúť na kolená a pokloniť sa im. To sa zopakuje pri každej skupine božstiev.

Keď sme obišli všetky, v strede chrámu kamarát nakrájal bravčovú hlavu a sliepku. Z mäsa sa odreže iba pár plátkov, ktoré sa napichnú na paličku a položia na obetné miesto. Keď tam špajle s mäsom pokladal môj kamarát, už tam nakope bolo asi tridsať podobných špajlí. Väčšina ľudí dáva úplne rovnakú obetu.

Po tom, ako sa im mäso odloží, tak sa treba ešte raz pokloniť pred hlavným oltárom a nakoniec je treba zapáliť pás petárd na odohnanie zlých duchov, aby im neprišli to jedlo kradnúť. Zvyšok bravčoviny a hydiny si ľudia vezmú domov na svoj vlastný novoročný stôl.

Pri odchode treba ešte nakŕmiť sochy koní. Nie sú božstvami, preto dostanú jedlo až na záver. Keď sme vyšli von z chrámu, pri hlavnom vchode sme sa poslednýkrát poklonili a mohli sme domov. Celý proces uctievania božstiev nám trval približne hodinu a až potom sme mohli začať oslavovať my.

Menšina Bai má taktiež predpísané, že na novoročnú hostinu musia mať minimálne osem hlavných jedál. Volajú to "Osem novoročných mís" a sú to všetko mäsové jedlá a polievky (býva tam napríklad slepačia polievka, bravčová polievka, bôčik na karameli, ryba, hovädzie mäso a ďalšie). K tomu sa môže pridať ešte zopár zeleninových jedál, ale zelenina sa pri oslavách je málo. Ľudia na vidieku jedia vo všedné dni viac zeleniny ako mäsa, ale počas osláv by musí byť naopak. V zmysle "Ako na nový rok, tak po celý rok".

No a večer sa samozrejme všade púšťali ohňostroje a petardy. My sme si s Liyou zobrali húpaciu sieť na vrch kopca a odtiaľ sme mali celú dolinu ako na dlani. Ohňostroje vystreľovali nonstop z každej jednej dediny od zotmenia, až do jednej- druhej rána. O polnoci ich bolo samozrejme najviac. Približne o piatej ráno začali petardy búchať opäť. Na prvý deň roka totiž musia ľudia skôr, ako vyjdú z domu, odpáliť celý pás petárd. Odoženú tým zlých duchov, ktorí by mohli počas prelomu rokov prísť na pred ich dom. Až keď sú odohnaní a petardy skončili, môžu vyjsť na ulicu. Prvý deň nového roku tak búchali petardy od piatej rána až do poobedia. Vždy podľa toho, kedy sa kto zobudil.

My sme nový rok oslávili iba vo dvojici. Spravili sme si krevety, morskú rybu, bravčové rebierka na sladkokyslo, kačaciu polievku, hovädzie pastrami a kotol ryže. Ryže sme sa ani nedotkli. Jej úloha totiž bola, aby ostalo jedlo do druhého dňa. Človek si nesmie všetko vyjesť v posledný deň roka, lebo by ho počas nového roku čakalo nešťastie a chudoba. Druhý deň sme si z odstátej ryže spravili praženú ryžu na vajíčku. Tá je najlepšia aj tak z jednodňovej, až dvojdňovej ryže. Môžete si ju doma pripraviť podľa môjho videa:

Popri jedení sme pozerali Priateľov, ktorí sa prekrikovali so susedovým karaoke. V tento deň bolo extra hlučné. Najhoršie je, že spievať začali susedia už ráno, na obed si dali pauzu a po večeri pokračovali.

Dnes, prvý deň nového roka ľudia nerobia nič. Dojedá sa jedlo z osláv, nepracuje sa a ani sa nijak zvlášť neoslavuje. No už zajtra začnú petardy opäť. Každý deň si treba totiž uctiť nejakých iných bohov. Plus Číňania ohňostroje milujú a preto jednu vec na čínskej dedine počas osláv nového roka nenájdete. Ticho.

My sme prvý novoročný deň strávili malým výletom. Išli sme do dediny na vrchole kopca, ktorá je od nás vzdialená približne dvadsať kilometrov. Je tam krásne jazero s reštauráciou, kde robia čerstvé ryby. Po obede sme sa išli prejsť do dediny a zhodou okolností sme natrafili na dedinské divadlo, kde práve hrali sečuanskú operu. Ešte šťastie že som zobral foťák. Týmito fotkami, a vinšom všetkého dobrého do Roku zajaca sa s vami na dnes lúčim.