Koniec protestov a ich dozvuky

Protesty sa skončili a už sa asi znova nezačnú. Na druhej strane „veštba z čajových lístkov“ naznačuje, že vláda vypočula požiadavky a chystá sa uvoľniť prísnu politiku nulového covidu. Ale nie tak, ako si to väčšina ľudí predstavuje. Obe veci v dnešnom newsletteri podrobne vysvetlím, tak čítajte až do konca. Video na túto tému nebude.

Dozvuky protestov

V Šanghaji a vo väčšine miest sa začalo protestovať v noci z piatka na sobotu. Niekde to mohlo byť o deň skôr, niekde o deň neskôr. Prvý deň protestov bol pokojný a viac menej bez stretnutí s políciou. Protestujúci zapaľovali sviečky, kričali heslá za ukončenie covidu a polícia prizerala, aby sa nič nestalo. A nič sa nestalo. Protesty v Číne sú bežné, nie je to taká výnimka, ako si ľudia u nás myslia. To čo bolo na týchto protestoch výnimočné bolo, že sa konali v mnohých miestach zároveň a zároveň mali rovnaké požiadavky.

Druhý deň protestov bol komplikovanejší. Objavili sa protestujúci, ktorí kričali heslá na odstúpenie Predsedu strany a KSS. To je v Číne už za hranicou zákona. No polícia zakročila až v momente, kedy z davu vystupovali aktívnejší jedinci a pokúsili sa o nejaký čin, ktorý by rozprúdil dav. Napríklad, ak sa niekto postavil pred auto a zablokoval ho. Kým tam bol sám, polícia čakala, akonáhle sa niekto pridal a dav sa pohol, polícia zasiahla. Druhý deň bolo konfliktov s políciou už podstatne viac.

Tretí deň už boli stretnutia s políciou pravidelné a bolo vidieť, že tentokrát majú silové zložky inštrukcie predísť ďalším incidentom. Viac-menej boli úspešní. Aj protesty už zmenili svoj charakter, z kritiky nulovej politiky sa zmenili na politicky motivované protesty. Aj z toho dôvodu štvrtý deň už nenechali nič na náhodou. Celé ulice, kde boli predtým protesty, boli obohnané plotmi, aby sa nemohol formovať dav (tieto ulice v Šanghaji sú samé o sebe veľmi úzke). Všade boli desiatky, možno stovky policajtov už počas dňa. Ľuďom začali kontrolovať mobily či nenatáčajú, či v nich nemajú materiál z protestov, alebo či nemajú nainštalované zakázané aplikácie ako Twitter, WhatsApp, Telegram a iné. Celá zóna bola prísne strážená a stačilo aby niekto stál na zelenú - nešiel cez cestu, a už ho polícia popohnala. V prípade, že policajti videli hrozbu nejakého incidentu, daného človeka odviedli preč. Podvečer na tieto ulice pustili už iba ľudí, ktorí sa preukázali, že tam bývajú. Aktivita polície bola úspešná a nič sa neudialo. Dnes som sa tam bol prejsť, polícia je všade, ako uniformovaná tak aj tajná, a tento stav nejakú dobu zrejme vydrží.

Podobne sa situácia uberala aj na internete. Prvý deň sa videá a články z protestov šírili na Wechate relatívne voľne. Áno mizli rýchlo, ale kto to aktívne sledoval, videl všetko. Obsah na čínskych médiách a na zahraničných médiách bol viac menej rovnaký. Druhý deň už toho bolo podstatne menej, tretí deň vypli možnosť prezdielania na sociálnych sieťach a mnohým ľuďom vypli sociálne siete na nejakú dobu úplne. Dnes už na sociálnych sieťach v Číne neuvidíte nič. Na sociálnych sieťach na západe zase uvidíte chaos, informácie vytrhnuté z kontextu, videá ktoré sa odohrali úplne inokedy a niekedy úplne inde. O tom, čo sa deje teraz v Číne na sociálnych sieťach, nenájdete relevantné informácie, nehľadajte. V Číne nie je nič, na západe je väčšina nezmysel a nepravda (hlavne ak máte zapnuté algoritmické triedenie obsahu. Odporúčam sledovať zopár vybraných ľudí na Twitteri a hlavne vypnúť algoritmus. Vtedy tam sú aj zaujímavé veci.). Nemá tam ani čo byť, už sa nič nedeje. Ak sa kde tu stane obmedzený incident, nemá to kto natočiť.

Vláda verejnosti už povedala, že cez víkend sa v Číne udiali protesty. Väčšina krajiny o tom vie. Protesty boli príliš veľké na to, aby sa dali prejsť mlčaním. Oficiálna verzia je, že boli vyvolané a vedené zahraničnými silami, ktoré sa snažili v Číne vyvolať farebnú revolúciu. Je to už ohraná pesnička, no mnohí Číňania sa s týmto názorom zhodujú aj napriek tomu, že ho berú s rezervou.

Väčšina Číňanov nechce politickú zmenu, nechcú revolúciu. Čína funguje a Číňania sú spokojní. Chcú uvoľniť covidové opatrenia, tých majú dosť. Chcú slobodu slova. Ale čo chcú Číňania najviac, je stabilita a mier. Status-quo Číňanom vyhovuje, lebo im prináša dobrý život. A kým je pokoj, tie informácie prúdia relatívne voľne. Predstava západu, že Číňania vôbec nemajú informácie o vlastnej krajine je veľmi mylná.

Samozrejme pre ľudí, čo na protestoch boli, to má dozvuky. Polícia si ich "volá na čaj", ako sa hovorí. Technologické nástroje na spätné identifikovanie protestujúcich sú až strašidelne efektívne. Študentov z univerzít poslali predčasne domov na sviatky Nového roka.

Väčšina ľudí, čo bude mať návštevu polície nebude zatknutá (nejaké obvinenia ale určite budú), ale budú mať pri mene značku, že nabudúce si treba dať na nich pozor. Samozrejme nájdeme stále ľudí, ktorí sú rozhorčení z toho, že nemôžu ísť vyjadriť svoj názor a že je sloboda slova v Číne potlačená. Číňania netvrdia, že v Číne je všetko v poriadku, majú výhrady a požiadavky, tužia po zmenách, ale väčšina národa chce hlavne stabilitu.

Zrušenie nulovej politiky

Reakcie úradov na protesty boli miernejšia než sa čakalo. Boli odsúdené "vplyvy západu", proti ktorým bola sľúbená odveta. No neboli odsúdené požiadavky davu na uvoľnenie opatrení. A zároveň sa veľmi rýchlo objavili správy, ktoré naznačujú, že Čína sa chystá upustiť od nulovej politiky. Možno aj na upokojenie davu. Vymenujem zopár významných.

• V pekinskom liberálnom denníku, ktorý ale stále patrí pod oficiálnu propagandu, vyšiel článok, kde boli rozhovory s ľuďmi, čo covid dostali a naratív celého článku bol, že to nie je vážne ochorenie, nie je treba sa ho báť. Toto je po prvýkrát, čo to bolo vyslovené oficiálnymi médiami, doteraz bol naratív úplne opačný.
• Na vládnych stránkach provincie Zhejiang vyšiel článok s heslom "Najprv ľud, až potom epidemiologické opatrenie", v rámci článku bolo vyslovené, že opatrenia musia byť čoskoro uvoľnené. To, že takáto výzva vyšla v provincii Zhejiang môže byť veľmi symbolické, lebo odtiaľ pochádza Predseda strany XJP.
• Vláda schválila intenzívnu kampaň na zaočkovanie staršej populácie na vidieku - to je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa trvalo na nulovej politike.
• Začali sa hľadať "vinníci", na ktorých sa zhodí zodpovednosť za súčasné problémy, zatiaľ to vyzerá, že to budú firmy zodpovedné za realizáciu PCR testovania v Číne.

Na zrušenie nulovej politiky sa čaká už dlho a znamenia boli aj pred protestami. Nikdy však nie takto významné. No zrušenie nulovej politiky nikdy neprebehne náhle, ako vyhláška vlády, či uznanie chyby - tak ako sme zvyknutí na západe. Nulová politika bude vyhlásená za úspech na základe toho, že Čína mu minimálnu úmrtnosť na Covid v porovnaní so západom (musí si však pri otvorení dať pozor aby nevyskočila). Zároveň bude zodpovednosť za zlé vykonávanie nulovej politiky prenesená na "obetných baránkov", čo v tomto prípade budú zrejme firmy vykonávajúce PCR testovanie. Už teraz sa hovorí o tom, že ich testovanie je nepresné a zároveň oni roznášali vírus medzi nenakazených ľudí (oboje je z veľkej časti aj pravda). Zodpovednosť sa zrejme prenesie aj ďalej, uvidíme na koho.

Povinné PCR testovanie sa tak obmedzí, časom možno aj zruší. Tým klesne počet prípadov. A tým vlastne nulová politika prestane existovať bez toho, aby bolo oznámené, že sa ruší. Je to proces a uvidíme ako dlho potrvá. Možno týždne, možno mesiace.

Táto moja predikcia je postavená na tom, ako sa v Číne bežne robia zásadné zmeny smerovania krajiny. Podobných otočiek už bolo v minulosti niekoľko a toto je väčšinou rovnica podľa ktorej sa ide. Je možné že sa mýlim, je možné že sa stane nejaká významná udalosť, ktorá karty opäť zamieša, ale osobne si myslím, že scenár ktorý som popísal je najpravdepodobnejší.

p.s. Toto nebol Tiananmen

V médiách na západe sa píše, že tieto protesty sú najväčšie od roku 1989 a niektorí ich dokonca aj porovnávajú. Možno boli najväčšie, možno druhé najväčšie (obrovské protesty boli na prelome milénia pre reštrukturalizáciu štátnych podnikov, kedy milióny ľudí prišli o prácu). Ale jedno je isté. Nie sú v žiadnom prípade porovnateľné s tými pred tridsiatimi rokmi.

p.s. 2: Môj YouTube nebude miesto, kde sa bavíme o politike

Video o protestoch, ktoré som publikoval v pondelok, je prístupné už iba pre členov kanálu. Väčšina z mojich odberateľov ho už videla a teraz sa naň prilepili rôzny extrémistickí komentátori, ktorých tam nechcem. Text je stále aj na mojom blogu. Nechcem aby sa môj youtube kanál stal miestom, kde sa rozoberá politika.

O akuálnom diení som sa rozprával aj s médiami na Slovensku a Česku: