Prvého júna sa skončil dvojmesačný lockdown v Šanghaji. Popravde počas celých dvoch mesiacov lockdownu som iba pracoval. A tak hneď ako sa otvorilo mesto, potreboval som na pár dní vypnúť. Vypnúť maily, vypnúť prácu, vypnúť hlavu... A pomohlo mi to. Aj preto posielam tento newsletter trochu neskôr. Potreboval som konečne vidieť mesto, ľudí a život, nie len obrazovku počítača.

Skáčeme z extrému do extrému. Po dvoch mesiacoch, kedy sme nemohli vyjsť ani z vlastného bytu, sme skočili do takmer úplne otvoreného mesta. Všade je obrovské množstvo ľudí, terasy sú plné ľudí ktorí chodia na kávu a drink, metro a aj doprava funguje ako má, a parky sú plné piknikujúcich partií. Otvorenie prebehlo doslova z hodiny na hodinu, koniec lockdownu o polnoci niektoré štvrte oslavovali aj ohňostrojmi.

Reštaurácie však môžu robiť iba donášku a okienka. Dnu sa jesť ešte nesmie, ale je to vraj otázka týždňa. Posilovne otvorené ešte nie sú, ale masáže, kaderníctva a obchodné domy už áno. No najviac ma prekvapujú tie plné ulice. Nejak som zabudol, že tu žije skoro tridsať miliónov ľudí.

Na to aby si človek mohol novo nadobudnutý život v Šanghaji užiť, musí splniť niekoľko podmienok. Tá hlavná je negatívny PCR test starý maximálne 72 hodín. Testy kontrolujú pri vstupe do verejnej dopravy, pri vstupe do obchodu, niekedy aj na križovatkách. Aby sa ľudia mohli každé tri dni testovať, tak po celom meste vzniklo 16 000 PCR testovacích staníc. Testovacie stanice nesmú byť nikdy vzdialené viac ako 15 minút chôdze bez ohľadu na to, kde v meste sa človek nachádza. Ich zoznam je v aplikácii, kde sa dá nájsť aj otváracia dobu a koľko ľudí práve stojí v rade. I keď popravde táto informácia nie je moc presná. Mnohé testovacie stanice majú naozaj dlhé rady. Špeciálne v dobe kedy sa ľudia vracajú z práce.

Niektoré stanice sú také "kadibudky" kde sa testuje, niektoré sú iba stany, ktoré sa večer balia. Po meste taktiež chodia aj "testovacie autíčka". Tieto mobilné PCR stanice chodia na miesta, kde je potreba rýchlo spraviť viac testov naraz. Ak sa napríklad niekde objavil nový prípad. Každý deň je v meste do desať nových prípadov. Nie sme úplne na nule.

Testy sú zadarmo a každá vzorka sa vyhodnocuje individuálne. Od prvého júla budú stáť 50 centov pri vyhodnocovaní zo zmiešanej skupiny desiatich vzoriek a 2,25€ bude stáť individuálny test.

Druhá vec, ktorá je teraz povinná je skenovanie QR kódov pri vstupe do akejkoľvek prevádzky. Toto naskenovanie zaznamená polohu človeka a následne vedia okamžite stopovať kontakty pri nových prípadoch. Polohu zaznamenáva samozrejme aj operátor, takže keď som sa celý deň bicykloval po meste, prišla mi smska, že som sa pohyboval v blízkosti ulíc, kde boli pozitívne prípady. Taktiež mi v daný deň volala miestna správa nášho sídliska a pýtali sa, či som bol na tej a onej ulici... Taktiež si mám pravidelne sledovať zdravotný stav. Sledujem. Ale pri ďalšej bicyklovačke som si radšej vypol mobil. Nech mi zase nevolajú.

Je to otrava táto pandémia. Ale hlavne že už nemusíme byť zavretí doma. A snáď sa nám už čoskoro podarí vycestovať. Opustiť mesto sa síce teraz dá, ale skoro všade by sme museli ísť do dvojtýždňovej karantény. Aj v rámci Číny. Takže čakáme až toto pominie.

Ako vyzerá mesto po lockdowne som zaznamenal v tomto videu.


Od minulého mailu som publikoval

Odkazy na moje nové videá, články a rozhovory


Čo sa udialo v Číne

Zoznam článkov o Číne, ktoré som za posledný mesiac čítal

Kultúra a spoločnosť

Ekonomika

Zdravie a Covid


No a to je na tentokrát všetko, ďakujem že čítate.

Pavel


Chceli by ste sa poďakovať za toto vydanie? Môžete ma pozvať na digitálnu kávu.

Pavel Dvořák is Creator
Volám sa Pavel Dvořák, 12 rokov žijem v Číne, píšem blog a natáčam videá o čínskej kultúre a živote v Šanghaji; píšem, prekladám a vydávam knihy.