Som na cestách. A nie len tak hocijakých, opäť ideme s kamarátom naprieč Čínou a pod kolesami nás čaká možno až 15 000 kilometrov! Už teraz máme za sebou skoro 3000 a to sme na ceste iba týždeň. Čaká nás ešte mesiac.

Aj kvôli tomu nestíham písať články. Nebojte, robím si každý deň poznámky aby som nezabudol, čo sa stalo, plus mám samozrejme už teraz takmer 1TB dát videí a fotografií. Takže túto cestu budem mať podrobne zdokumentovanú. Ale newsletter s článkami bude mať na pár týždňov voľno. Budem vám však posielať aspoň malé fotoperličky z ciest, toto je jedna prvá z nich.

Naša cesta začala v meste Dazhou. Je to priemyselné mesto na severo východe provincie Sichuan, a toto mesto je tak škaredé, že je až krásne. Prišli sme sem natáčať sichuanskú operu, čo sa aj podarilo, ale zároveň nás toto mesto svojou atmosférou ako z apokaliptického filmu naozaj dostalo.

Dazhou však nebolo iba strašidelno-krásne mesto, ale aj nádherné okolie, ktoré s mestom silne kontrastovalo. Väčšinou sa hovorí: Perla skrytá v blate, toto bola blatová gulička Dazhou skrytá v hodvábnej krajine plnej kvetov.

Samozrejme ako na každom mieste na svete, aj na meste Dazhou sú najlepší ľudia. Spoznali sme mnohých a s miestnymi deťmi som dokonca do desiatej v noci hral futbal. Deti majú zážitok na celý život, cudzinca ešte nikdy v živote nevideli, a ja rozhodne tiež. Boli skvelí. Len mi teraz každý deň vyvolávajú kedy znova prídem :D

Z mesta Dazhou ideme starými cestami cez hory smerom Xi'an. Našli sme už niekoľko zaujímavých miest, chrámov a hľavné opäť ľudí. Napríklad pán z lekárskej dediny, ktorého o prosperitu rodu pripravila Kultúrna Revolúcia a miesto lekára sa z neho stal učiteľ základnej školy. Dnes už je na dôchodku a vo voľnom čase sa stará o chrám, ktorý len tak tak prežil Kultúrnu Revolúciu. Rozpovedal nám veľa príbehov, len som ho nakoniec žiaľ trochu opil a tak ešte určite ostalo veľa ďalších príbehov nevypovedaných :)

U pána domáceho nás pálenka  zdržala a tak sme na ďalšie miesto dorazili už večer (samozrejme šoféroval kamarát ktorý nepil). Chceli sme stanovať, ale na hľadanie miesta v prudkých horách s obrovskými priepasťami už bolo neskoro, hľadať také miesto za tmy bolo príliš riskantné.

A tak sme to dali na pankáčov a stanovali sme na parkovisku do turistickej atrakcie sklenného mostu. Ráno nás prišiel navštíviť strážnik! Jeho jediná otázka bola:

"Nebola vám v noci zima?"

Takže všetko dobre dopadlo a my sme mali naozaj unikátnu stanovačku. Ďalší deň som si most aj prešiel a najlepšie na tom bolo, že je mimo sezóny, toto je relatívne neznámy atrakcia a tak za celý čas čo sme tam boli neprišiel ani jeden jediný turista. Celý most sme mali iba pre seba!

No a to je na tentoktrát všetko! Ak tu bolo zopár gramatických chýb, prepáčte mi. Ale píšem to narýchlo v príšernom hoteli a už sa neviem dočkať až z neho utečiem. Len vonku leje. Čo teraz?