Ako straším čínskych turistov

Číňania strašne radi cestujú po stopách celebrít. Ak sa nejaké miesto objaví v populárnom seriáli, častokrát to znamená, že v lepšom prípade najbližší rok, v tom horšom prípade už nastálo, bude na danom mieste strašne veľa turistov. Miestne vlády sa samozrejme snažia turizmus propagovať, jednotlivé oblasti medzi sebou navzájom súperia, aby dostali politické body od Pekingu za úspešný rozvoj turizmu, a preto sa snažia, aby sa obľúbené programy natáčali práve u nich. Takýto seriál znamená obrovský prísun peňazí a prestíž pre danú oblasť. Za cenu davu turistov. Preto miestni ľudia z masového turizmu nemajú vždy radosť. Ich pokojná dedina sa zrazu zmení na kolotoče a ak v turizme nepodnikajú, väčšinou im to ani žiadne peniaze neprinesie. Žiaľ presne toto sa teraz deje v našej dedinke Shaxi.

V Číne je populárna reality show, kde celebrity chodia na vidiek žiť chvíľu "dedinským" životom. Starajú sa o zvieratá, obrábajú pôdu, varia si miestne špeciality a oboznamujú sa s miestnymi tradíciami. Aj moja žena to rada pozerá, sám som pár dielov videl. Je to celkom zábavná reality show, ktorá má aj edukačný charakter. Jeden z dielov sa točil práve tu, pred nedávnom sa po prvýkrát vysielal.

Túto dedinku pred asi dvadsiatimi rokmi objavili a neskôr zrekonštruovali najprv cudzinci, konkrétne Švajčiari. Desaťročia nebola na radare čínskych turistov, za to v zahraničí bola veľmi známa. Aj preto nás tu býva už päť cudzincov, a zároveň sem veľmi veľa zahraničných turistov pravidelne každý rok prichádzalo. Lenže Covid prísun cudzincov zastavil. A tento seriál naopak dostal Shaxi do povedomia aj v Číne. Odkedy sa odvysielal, Shaxi pravidelne trenduje na TikToku a každá platforma už o Shaxi niečo odvysielala. Naposledy napríklad čínsky National Geographic.

Po odvysielaní seriálu akurát prišiel Čínsky nový rok, kedy má celá krajina voľno a veľa ľudí zvykne cestovať. Dokonca to je prvý Čínsky nový rok po troch rokoch, kedy sa dá voľne cestovať! Nehrozia žiadne lockdowny, či karantény. Keď sa tieto tri veci spojili, no čo vám poviem. Turistický armagedon. Davy turistov všade.

Tento rok veru Číňania začali opäť naplno a plnou chuťou cestovať, Shaxi nie je jedinou oblasťou, čo sa pod ich náporom prehla. Napríklad slávne Žlté hory bývajú plné turistov každý rok, aj tento rok ich navštívili desiatky tisíc ľudí, čo počas sviatkov je bežné. Avšak keďže je zima, a Žlté hory sú hory, prišla snehová búrka. Viac ako desaťtisíc ľudí uväznila na vrchole hory! Hodiny stáli v zápche, ktorá sa snažila zliezť. Neskutočné!

Na jednej strane som rád, že miestni ľudia po troch rokoch pandémie, kedy sem nikto nechodil, konečne niečo zarobia. Aj oni si to pochvaľujú. Na druhej strane dúfam, že po Čínskom novom roku sa to trochu upokojí (zatiaľ to vyzerá nádejne, turistov každým dňom ubúda). Aj domáci v to dúfajú. Peniaze sú síce fajn, ale pokojný a kľudný život, kde má človek akurát, je lepší.

Veľmi veľa ľudí sa do Shaxi presťahovalo práve pre pokojný život. Podobne ako my. Ich reštaurácie, či hotelíky sú len aby mali čo robiť. Mnohí už majú peniaze zarobené a teraz chcú mať kľud. Takíto ľudia z týchto davov turistov radosť nemajú. Je ich proste príliš veľa, mnohí sú z malomiest, sú hluční a nevychovaní a zanechávajú po sebe smetisko; všade fajčia, kričia a vyhadzujú odpadky.

Napríklad naši kamaráti z veľkého mesta Tianjin tu majú reštauráciu. Príval turistov však regulujú tak, že predávajú iba obedové sety s minimálnou cenou 50€. Jedlá z jedálneho lístku cez sviatky neponúkajú. A funguje im to. No nie každý si to môže dovoliť. Môj kamarát Dahua (ten čo v mojom poslednom videu dáva obety bohom) má hotelík. A má plno. Má plno v hoteli, ale už má aj plné zuby turistov. On síce peniaze potrebuje, prerába svoj domček a bude ho to stáť približne 230 000€ a za tieto dva týždne aj zarobí, ale toto nie sú jeho cieľoví klienti. Túži mať klientov, ktorí si budú pobyt uňho doma pochvaľovať, ktorých môže rozmaznávať, ktorí sa uňho najedia a kúpia si kávu, či pivo. Takých, ktorí s ním pôjdu na stanovačku, či na nejaký výlet po okolí. Chce klientov, ktorí uvidia jeho pridanú hodnotu a sú ochotní za to aj priplatiť. Namiesto toho má davy klientov, ktorí neustále zjednávajú cenu, chcú luxusné služby, ale nechcú za ne platiť, prespia, ani len kávu si nekúpia, požadujú veci zadarmo a ešte aj tie izby poničia. Z takéhoto podnikania radosť nemá.

Ako sme na tom my v našej dedinke, ktorá je od tej centrálnej vzdialená 5 kilometrov? Masový turizmus má jednu výhodu. Je koncentrovaný na jednom mieste. Všetci sa tlačia na seba v starom centre, na mieste, čo bolo v reality show, okolité dedinky sú však prázdne ako vždy. V centre je dokonca stolička, kde hlavný hrdina reality show sedel. Okolo nej sú ďalšie tri úplne rovnaké sedačky. Ale látka zodratá od zadkov je iba na tej jednej. Zvyšné tri stoličky sú ako nové.

My sme teda skrytí v našom domčeku, do hlavnej dediny nechodíme a užívame si krásne ticho (až na chvíle, kedy sused začne s karaoke, moje posledné video).

Každé ráno chodím na východ slnka na kopec do lesa. Len bohužiaľ pre pravidelný pohyb som dosť schudol a tak mi na minulej prechádzke z prsta spadol svadobný prsteň. Ako som hľadal, tak som hľadal; nikde. Poobede so mnou išla hľadať aj Liya. Zbytočne. No našla čerstvo odpadnutú šišku zo stromu, do ktorej sa úplne zamilovala. Podľa nej mala výnimočný tvar, napoly otvorená, napoly zavretá, no krásne okrúhla, nebola však vyschnutá, ako všetky šišky na okolo, ale leskla sa čerstvosťou do bronzova. Podala mi ju a ja nevediac, že medzi nimi prebehla láska na prvý pohľad, som ju po povinnej pochvale zase odhodil. A tak sa naše hľadanie prsteňa zmenilo na hľadanie onej šišky. Tomu sa hovorí, úspešné preškolenie Šanghajčanky. Nenašli sme ani prsteň, ani šišku.

V poslednej dobe si so sebou každé ráno beriem aj hojdaciu sieť a počítač. Práca na mojej druhej knihe mi tak ide naozaj od ruky.

Zrovna dnes sa ale jedna zablúdená rodina turistov dostala až k môjmu pracovnému lóže. Musím povedať že všetci - mama, otec, dieťa a asi nejaký strýko, ostali stáť ako vodou obarení. Uprostred čínskych hôr, kde len dedinčania kdetu zberajú opadané ihličie, zrazu v hojdacej sieti s počítačom na kolenách leží cudzinec, biela tvár! Takú scénu ešte nikdy v živote nevideli a asi ani už ani neuvidia. Najprv na mňa prehovoril malý syn:

"Ujo odkiaľ ste?"

"Zo Slovenska".

Zamrzol. Chvíľu premýšľal, potom sa otočil a utekal k mame. Asi sa jej išiel opýtať, čo znamená slovo Slovensko. Lenže mama tiež nevedela, tak ho poslala späť nech sa ma opýta, či som Američan.

"Nie. Som Európan." Už som ho jeho nevzdelanú hlavu viac nenamáhal.

"Mamááá, on je z Európy!" začal kričať a behom utekal späť.

"Asi tu v Číne študuje" povedal jeden muž tomu druhému, snažiac sa znieť veľmi rozhľadene. Zjavne poznal odpoveď na všetko.

"Nie, bývam v tejto dedine." opravil som ho.

Neodpovedali. Myslím, že túto informáciu odmietli spracovať. Ich antivírový systém ju rovno vymazal. Cudzinec, čo žije na čínskej dedine? To nemôže byť predsa pravda. A potom si ma odfotili.