Ako nám takmer podpálili dedinu!

Na živote na čínskej dedine ma neuveriteľne baví kolobeh slávností a tradícií! V Šanghaji som žil viac ako desať rokov a za tie roky som takmer žiadne tradičné oslavy nezažil. Áno, mali sme oslavy čínskeho nového roka, ale popravde, to je v Šanghaji iba honosná hostina a nič viac. Prvé roky som videl aspoň ohňostroje, ale od roku 2012 sú už aj tie zakázané.

Ako som cestoval po Číne - kým som sa venoval turizmu - tak som kde tu videl zopár sviatkov, ale vždy to bolo pre mňa niečo výnimočné. Teraz je situácia úplne iná! Čínsky vidiek je oveľa viac tradičný, než mestá, a oslavy, sviatky i tradície sú tu úplne bežnou súčasťou života ľudí:

Rok začína oslavami čínskeho nového roku. S kamarátom chodíme do miestneho chrámu dávať obety božstvám a potom nasleduje hostina a petardy. Slávnosti trvajú týždeň - až dva, podľa toho, ako si to ktorá rodina môže dovoliť. Počas toho sa veľa je, pije a zabáva. Pre nás to znamená aj susedovo karaoke, takže z toho až takú radosť nemáme.

Potom nasledujú sviatky Zrodenia Budhu o ktorých som natočil film pre RTVS. Môžete si ho pozrieť v archíve televízie, alebo na mojich stránkach. To je najrušnejší sviatok celého roka. Prichádzajú k nám do dediny stovky ľudí z blízkeho, aj ďalekého okolia a pozorujú veľkolepý sprievod, na ktorého čele sú malé deti prezlečené za princátka. Ich pestrá výzdoba je naozaj neuveriteľná. Celý sprievod prichádza k chrámu a tam miestni predstavení oslavujú premenu princov na Budhov. Sprievodov je niekoľko, dedinčania z okolitých dedín totiž prichádzajú reprezentovať svoju oblasť vlastným sprievodom a každý je trochu iný.

Pred letom máme oslavy úrody. Opäť to je veľkolepý sprievod, tentokrát však v znamení poľnohospodárstva. Popri tom sa ľudia zabávajú spoločnými piesňami - či riekankami v ktorých bývalí milenci spomínajú na svoju minulú lásku. Je to veľmi netradičná tradícia. Aj o tomto festivale som natočil dokument pre RTVS a môžete si ho pozrieť v archíve televízie, alebo na mojich stránkach.

No a asi pred týždňom sme mali posledný festival. Sviatky ohňa. Pre miestne etnikum sú to oslavy Nového roka. Každá dedina zapaľuje veľké fakle, skoro by som povedal, že vyzerajú, ako naše májové stromy a tancujú okolo nich. Taktiež zapaľujú malé fakle, ktoré nosia v rukách a hádžu do nich prášok z borovice, ktorý je veľmi horľavý. Tým sa ohádzujú. Je to ako naša oblievačka, akurát že s plameňmi a nie vodou. Neohadzujú len muži ženy, ako u nás na oblievačke, ale všetci všetkých. Musím povedať, že tento sviatok je zo všetkých najviac dramatický, veď posúďte. Posielam vám krátky výber fotiek. Aj o tomto sviatku, i keď z iného mesta, som natočil film pre RTVS.

Hlavné festivaly roka sa týmto sviatkom skončili, leto sa nám končí tiež, a už čoskoro začína zber ryže. To je jedno z nedružnejších období roka. Všetci sú na poliach od rána do večera, pracujú a popri tom čvirikajú a zabávajú sa. Mám toto obdobie veľmi rád. Ešte si však musím pár týždňov počkať. Nie len, že ryža ešte nedozrela, ale hlavne, stále prebieha hlavná sezóna zberu húb. Život na dedine je skrátka naozaj pestrý.