Ako ma liečil lekár čínskej medicíny

Minulý rok sme zistili, že na našej dedine žije lekár čínskej medicíny. Nie je to miestny dedinčan, pochádza z mesta Xi'an z významného rodu, ktorý po revolúcii, občianskej vojne a zmene režimu prišiel o všetko. Hoci sa narodil do bohatstva, vyrastal v chudobe. To bol osud veľkej časti aristokracie. V skorej dospelosti sa mu podarilo odísť do zahraničia, kde desiatky rokov pracoval ako čínsky lekár. Dnes už žije späť v Číne. Konkrétne v našej dedinke Shaxi, kam ho pozvali dvaja bohatší podnikatelia. Zarobili v meste, sem prišli na "dôchodok". Je to aktívny pár, otvorili si malý hotelík a reštauráciu s kaviarňou, aj preto som dal dôchodok do úvodzoviek. Manžel, pán Lü, má však za sebou ťažké roky podnikania, stresu a nezdravého životného štýlu, čo mu podlomilo zdravie. Prekonal už tri infarkty. Ale nespoznali by ste to na ňom. Pri každom infarkte bol totiž lekár Rieka, ktorý ho už roky každý deň lieči a dozerá na jeho zdravotný životný štýl. Vďaka viditeľným výsledkom a zároveň vždy rýchlemu úpadku, keď lekár Rieka odíde, sa manželia rozhodli, že ho pozvú, aby s nimi býval nastálo.

Na našej dedinke je prístup k zdravotnej starostlivosti veľmi obmedzený. Je tu iba jeden dedinský doktor, ktorý je dosť zlý. Do najbližšej nemocnice je to hodina cez hory a to ani nie je veľmi kvalitná nemocnica. Do lepšej nemocnice sú to dve a pol hodiny cesty. Naozaj dobré nemocnice sú iba vo veľkých mestách ako Šanghaj, Peking, Shenzhen a Chengdu. Ani to nie všetky. (Len na upresnenie, ak hovorím o kvalitnej nemocnici v Šanghaji, tak to je úroveň, aká na Slovensku nie je.)

Bol rok 2020, akurát sa rozbiehala pandémia, lekár Rieka teda nemal plány, zároveň má dedinku Shaxi veľmi rád. Považuje jej polohu podľa Fengshui za samo o sebe ozdravnú, s čím ja plne súhlasím. A tak manželom na ich návrh prikývol, dohodli sa, že mu zabezpečia bývanie, stravu a spoločne rozbehnú malú ordináciu. Jeho noví patróni majú po celej Číne sieť bohatých kontaktov a tak sa o klientelu báť nemusel.

Jeho ordinácia malá už rozhodne nie je, má celé druhé poschodie krásnej tradičnej budovy. Na jednej strane miestnosti je sklad byliniek, mnohé chodí aj sám zbierať, na druhej strane lieči. Sú tu štyri lôžka, viac pacientov naraz dnu byť nesmie, ďalej jeho pracovný stôl s počítačom, kde má kartotéky pacientov a veľa kníh. Venuje sa najmä akupunktúre, ktorú dopĺňa aj ďalšími liečebnými postupmi, občas aj dosť strašidelnými, o niektorých dokonca aj píše naša kniha Šarlatáni, ale k tomu sa ešte dostaneme. Lieči ako zámožnejšiu klientelu z veľkých miest, tak aj miestnych ľudí, ktorí majú výraznú zľavu.

My sme sa na dedinu presťahovali aj kvôli zdravotným problémom. Hlavne Liya mala zdravie neuveriteľné rozhasené. No o lekárovi Riekovi sme pred naším príchodom ani netušili, spoznali sme sa úplnou náhodou. Sadli sme si do kaviarne jeho patrónov, hrali sme sa s ich štyrmi veľkými labradormi a on sa mi prihovoril. Zaujímalo ho odkiaľ som. Dlho sme sa rozprávali, ale že je lekár nám nepovedal. To nám prezradila jeho pacientka, ktorá tam sedela spoločne s nami (liečil ju na silné, dlhodobé depresie). Povedali sme si, že to možno zariadil osud, stalo sa to naozaj iba pár dní, či hádam týždňov po našom príchode, a tak sme sa rozhodli poprosiť ho, či nás vezme za pacientov. V tej dobe mal už úplne plno, ale osobnostne sme si veľmi sadli a tak súhlasil. (Osobnostne sme si síce sadli, no v politických názoroch sa s ním ja nezhodnem, doktor Rieka je veľký anti-americký nacionalista, ako väčšina Číňanov, a čínsku kultúru, hoci ju vnímam ako veľmi významnú, občas až moc vyzdvihuje. Vždy keď sa chce baviť o politike, radšej zmením tému. Rozprávať sa o politike aj tak zo srdca nenávidím).

Skôr ako vám opíšem samotný priebeh liečby, musím v skratke popísať moje predchádzajúce zážitky s východnou medicínou, ktoré neboli zrovna dobré. Ako dospievajúci mládenec som bol veľkým fanúšikom ezoteriky. Chodil som na kurzy liečenia Reiki, budhistické a iné meditačné semináre, prednášky o energiách, čakrách a anjeloch. Poviem vám, hoci som tomu na dva roky poriadne prepadol a bavilo ma to, naozaj som každý deň meditoval a privolával anjelov, časom som si uvedomil, koľko bláznov som tam stretol. A tie hlúposti, čo nám tlačili do hláv. Ach jaj!

Keď som začal študovať sinológiu, kde bola výuka postavená na historických faktoch a nie výkladoch nejakého guru, som sa presunul do úplne opačnej pozície. Z fanúšika ezoteriky do pozície veľkého skeptika. Hoci ma čínska kultúra vždy neuveriteľne zaujímala, čínska medicína bolo niečo, čomu som sa roky vyhýbal. Nevedel som nájsť takú cestu k poznaniu, ktorú by nestrážili blázni, podvodníci a šarlatáni (aj preto sa v mojej prvej knihe čínskej medicíne nevenujem, v druhej knihe už toho aj vďaka lekárovi Riekovi bude viac).

Prečo som sa teda rozhodol vyskúšať to, hoci som bol, a stále som veľký skeptik? Stretnutie s lekárom Riekom pôsobilo naozaj až osudovo, okrem toho som chcel nájsť dôvod ako ukázať Liyi, že naše rozhodnutie odísť zo Šanghaja je správne a ju liečba čínskou medicínou zaujímala. V Číne je o čínskej medicíne oveľa viac relevantných informácii, o jej účinkoch sa robia vedecké štúdie a mnohé veci sa ako potvrdzujú, tak aj vyvracajú. Voči čínskej medicíne v Číne skepsa nevládne, jej účinky sa berú rovnako samozrejme, ako účinky západnej medicíny u nás. (V Číne jej naopak dosť veľká skepsa voči západnej medicíne, najmä z hľadiska toho, že lieči choroby, ale nie príčiny chorôb. Napríklad choroby v západnej medicíne nevyliečiteľné, sa v čínskej medicíne dajú liečiť relatívne jednoducho, hlavne zmenou životného štýlu a posilňovaním slabých miest v tele. Napríklad cukrovka.) No a v neposlednom rade som už skrátka chcel čínsku medicínu spoznať bližšie.

Ale aj tak keď Liya začala chodiť k Lekárovi Riekovi, skepsa ma neopúšťala. Nebol som si istý, či len nevyhadzujeme peniaze do vzduchu. Našťastie nás považuje za miestnych a máme teda dedinskú cenu. Ale aj tak to nie je lacné, hodinová akupunktúra stojí 20 € (v porovnaní s akupunktúrou na Slovensku stále lacné, na Slovensku je prvé sedenie a diagnóza s lekárom za 100€, akútna liečba za 50€, neakútna liečba za 40€ za sedenie). Ak treba jesť aj bylinky, za tie sa platí zvlášť, väčšinou 4€ za dávku, za deň človek vypije tri dávky. Ale väčšinou sa vývary z byliniek pijú iba na začiatku, nie počas celej liečby. Ak to však malo Liyi pomôcť, peniaze neľutujem.

Diagnóza spočívala vo vyšetrení energetických dráh na zápästí, vizuálnej kontrole jazyka zvrchu aj zospodu, očných bielok, dlaní, pokožky a potom podrobného rozhovoru ohľadom príznakov, ale aj životného štýlu. Napríklad sa jej pýtal, kedy sa v noci budí. Ak sa človek budí medzi jednou a treťou, má slabé pľúca. Ak medzi treťou a piatou, ukazuje to na pečeň a zažívacie problémy. No otázok bolo veľa, pred samotným rozhovorom dostala dokonca celý dotazník. Na druhej strane, diagnóza v čínskej medicíne nie je tak komplikovaná ako v západnej medicíne aj z toho dôvodu, že väčšina modernej spoločnosti žije podobným životným štýlom a teda má aj podobné príčiny ochorení, hoci samotné ochorenia sa môžu líšiť. Čínsku medicínu samotné ochorenia až tak nezaujímajú, zaujímajú ju príčiny vzniku ochorení.

Liya k Lekárovi Riekovi začala chodiť každý pracovný deň asi tri mesiace. Výsledky sa dostavili veľmi rýchlo. Ustúpili jej alergie, má viac energie, nálady sa jej nestriedajú ako ročné obdobia, tvár jej odpuchla, vrátila sa jej zdravá farba a noc prespí bez toho, aby sa budila. Predtým sa budila aj trikrát za noc. Liya je na vplyvy prostredia veľmi precitlivelá, aj akupunktúra na ňu vplývala oveľa silnejšie ako na iných. Niektoré ihly boli doslova ako vypínače. Napríklad ihla v temene hlavy slúži na dodanie energie. Mali ste ju vidieť. Bola ako vystrelená z dela, v ten deň prekopala celú domácnosť, neustále niečo robila a ešte aj rozprávala dvojnásobnou rýchlosťou. Doslova jej tá ihla prepla rýchlosť na dvojitú. Mala ju v hlave celý deň, ale keď jej ju večer vybral, okamžite sa vypla. Skoro zaspala na stole. Potom jej však vysvetlil, ako má pracovať s tou energiou aj po tom, ako jej ihlu vyberie a ona sa časom naučila udržať si energiu aj po jej vytiahnutí. Dostala túto ihlu opakovane a časom sa s tým naučila pracovať - má viac energie, ale prejavy už nie sú tak extrémne, po jej vytiahnutí si dostatok energie dokáže uchovať. Keby som to nevidel na vlastné oči, neveril by som tomu.

Mať akupunktúrnu ihlu v tele takmer celý deň je relatívne výnimočné. Väčšinou trvá sedenie hodinu a ihly sú v tele 45 minút. No aj tu som zažil, ako jej doktor Rieka dal ihlu na pľúca, ktorá sa vpichovala cez dráhy zodpovedné za smútok. Neprešlo ani päť sekúnd od vpichu, a ju chytil tak strašný smútok a beznádej, že sa na mieste rozplakala. Pán Rieka ihlu hneď vybral a povedal jej, že jej telo ešte nie je dosť silné na to, aby to spracovalo. Smútok pár hodín doznieval, ale nakoniec pominul.

Väčšina pacientov nemá takto silné reakcie ako Liya. Hoci ich prejavy môžu byť podobné, väčšina ľudí ich má mierne, prípadne sa prejavujú postupne a veľmi dlho, takže si ich človek ani nevšimne. Medzi takých pacientov patrím aj ja. Minulý rok som absolvoval iba týždennú liečbu, keď som akútne prechladol a bol som tak unavený, že som nevedel vyjsť ani po schodoch do našej spálne. Z choroby som sa dostal v priebehu troch dní. Možno aj vďaka akupunktúre? Neviem.

Tento rok som ho navštívil opäť na týždeň v rámci rekonvalescencie z Covidu. Všetci jeho pacienti, čo cez zimu chytili covid, čo sú naozaj všetci, absolvovali kúru na obnovenie zdravia. Podľa jeho slov, silno prenosná choroba ako covid v tele ostane mesiace, niekedy aj roky, a to aj bez toho aby sa prejavovala. Uchýli sa v najslabšom mieste ľudského tela, kde pomaly robí neplechu a nenápadne podlamuje zdravie. Tento vírus sa však nedá "zabiť", je potrebné mu spraviť priechod a vyhnať ho von. Na to treba chorobu znova "oživiť", aby sa dostala na povrch. Takto opísal teóriu rekonvalescencie samotný lekár Rieka. Kúra spočívala v akupunktúre, denne približne sedem ihiel, tri v rukách a štyri v nohách, a taktiež vo vývare z byliniek, ktorých vypitie vyžaduje veľkú dávku sebazaprenia. Je to fakt hnusné. Ale to sú všetky vývary čínskej medicíny.

Naše ochorenie naozaj hneď prvý deň liečby znova "ožilo". Mali sme rovnaký priebeh ako predtým, akurát všetko v oveľa menšom rozsahu. Prvý deň ma začali bolieť svaly, padla na mňa únava, začalo ma bolieť hrdlo a celkovom som mal zahmlený mozog ako počas choroby. No mohol som pracovať a fungovať naďalej, nemusel som chorobu vyležať, lebo všetko bežalo iba na 10% proti skutočnej chorobe. Zaujímavý pocit. Pripadal som si, ako by som bol v miniatúrnom paralelnom univerze, kde sa so mnou lekár Rieka hrá ako s malou hračkou.

Liya, ako som už napísal, je oveľa citlivejšia ako ja. Jej sa choroba vrátila intenzívnejšie. Prvý týždeň bola fakt chorá a stále spala, druhý týždeň už prejavy rýchlo ustupovali, desiaty deň liečby bola úplne fit a čvirikala ako vtáčik.

Okrem "vyháňania" vírusu v rámci liečby lekár Rieka taktiež posilňuje telo a zbavuje ho jedov. Jedna procedúra, ktorú na to používa je púšťanie krvi. Ak vás teraz chytila panika a hovoríte, že som sa úplne zbláznil, vedzte že vám to nemám za zlé, presne takto som túto informáciu prijal aj ja. No keď už som sa podujal na cestu spoznať čínsku medicínu, treba to spraviť poriadne.

Priebeh púšťania krvi v čínskej medicíne je iný, ako ho poznáme zo našej vlastnej histórie a ako ho napríklad opisuje naša kniha Šarlatáni (brrr, strašidelné čítanie). Lekár Rieka púšťa krv formou jemného, rýchleho vpichu nemocničnou ihlou. Pichne rýchlym pohybom zápästia a človek to ledva cíti. Miesta vpichu sa rôznia. Niekedy sú to prsty, niekedy noha, niekedy kríže a niekedy žila na ruke odkiaľ krv berie aj náš lekár. Podľa jeho slov hľadá zhustenú a stvrdnutú krv. Z miesta vpichu naozaj vyteká krv hustá ako kaša. Po chvíli už nie je čierna a hustá, ale jasne červená a riedka, až miesto nakoniec samo prestane krvácať. Je to zaujímavé, a väčšina pacientov vrátane Liyi tento proces považuje doslova za príjemný, to je slovo ktoré všetci použili. Po tejto procedúre sa cítia lepšie a sami o ňu opakovane žiadajú. Lekár Rieka ju robí nerád, tvrdí že z tela odchádza veľa chladu, ktorý vplýva aj naňho. Naozaj sa po každom vpichu rozkýcha.

Liya absolvovala vpich do prstov, nôh aj krížov (nie naraz). Ja som bol pritom iba keď jej pichal do krížov a krvi vytieklo naozaj málo. Ako keď sa silnejšie pichnete ihlou do prsta. Vyzeralo to naozaj neškodne ( čo sa mi až trochu vypomstilo) , o minútu sa rana zacelila. Po procedúre sa cítila vraj o desať rokov mladšia, doma mi doslova tancovala, aby mi ukázala, ako sa zrazu dokáže hýbať. Kríže ju totiž často bolia.

Keď som toto absolvoval ja, vpich mi spravil do žily na ruke, rovnako ako keď mi berú krv v nemocnici. Videl som predtým vpich ktorý absolvovala Liya a tak som sa nebál. Najprv spravil malý vpich mimo žilu, ja si myslím že preto, aby videl zrážanlivosť krvi a teda sa uistil, či vpich do žily bude bezpečný (to je iba moja teória, zabudol som sa opýtať). Druhý vpich už ale spravil do žily. A to veru nebolo tak neškodné, ako Liyin vpich do krížov.

Krvi vytieklo podstatne viac, približne jedna skúmavka ako pri odbere, akurát že miesto skúmavky som mal pod rukou igelitku, čo bolo trochu zvláštne. Vidieť krv vytekať priamo zo žily, bez toho, aby vám ranu a tok krvi zakrývala striekačka so skúmavkou, nie je pohľad pre každého. Najmä preto, že ak sa človek pohne, krv doslova vyprskne prúdom von. Hoci bol v skutočnosti prietok krvi rovnaký, ako pri odbere, pozerá sa na to skrátka oveľa horšie. Našťastie ako dieťa som si musel dávať injekcie každý jeden deň sám takmer desať rokov, s injekciami ani krvou teda problém vôbec nemám, ale viem si predstaviť že mnohí by tam veľmi jednoducho mohli odpadnúť.

Ako to na mňa vplývalo? Popravde s popisom "príjemné" sa so zvyškom pacientov rozhodne nestotožňujem. Ruka ma bolela ako po bežnom odbere s nie veľmi šikovnou sestričkou. Na druhej strane, pred touto procedúrou ma akupunktúra veľmi bolela, po tejto procedúre má úplne prestala bolieť. Pritom dával ihly na tie isté miesta. Nebudem robiť závery, na to si netrúfam, ale niečom na tom možno je, lebo aj kapitolu o púšťaní krvi kniha Šarlatáni, ktorú napísal lekár, uzatvára takto:

"Dnes sa zákrok púšťania krvi, čiže flebotómie (z gréckeho „rezanie krvnej cievy“), naďalej vykonáva na celom svete. V americkom štáte Kalifornia bolo v roku 2010 vykonávanie tohto zákroku zakázané akupunkturistom. Ako moderný liečebný postup je naďalej súčasťou perzsko-arabského odvetvia medicíny zvaného Unani, ktorého história sa datuje od začiatku trinásteho storočia. Mokré, respektíve krvavé vákuové bankovanie je stále súčasťou tradičnej arabskej (aj čínskej, - moja pozn.) medicíny a dokumentujú ho i pozitívne štúdie. (Na Letných olympijských hrách v roku 2016 sa plavec Michael Phelps objavil s modrinami od „suchého bankovania“, ktoré je v princípe iba odsávaním bez narezania kože.)

S našimi súčasnými poznatkami o ľudskom organizme by bolo vhodné uvažovať o púšťaní krvi na zlepšenie príznakov vysokého krvného tlaku a niekedy srdcového zlyhania. Dnes však už poznáme neinvazívne lieky, ktoré nevyžadujú rozrezanie žily (čínska medicína aj napriek tomu uprednostňuje vpich do žily, najmä pre nežiaduce vplyvy liekov na miesta, ktoré v skutočnosti problém nemali. - moja pozn.). Pri niektorých ochoreniach je však púšťanie žilou naďalej vhodným liečebným postupom. Hemochromatóza, porucha, pri ktorej množstvo železa v organizme nebezpečne stúpa, sa lieči pomocou pravidelných krvných odberov, ktorými sa z tela odstraňuje železo. Flebotómia sa môže použiť aj pri ochorení polycytémia vera, ktoré spôsobuje patologický nadbytok červených krviniek. Zo všetkého, čo Galén kedy napísal, vyplýva, že priveľa krvi skutočne prináša i priveľa problémov." - z knihy Šarlatáni - Stručné dejiny najžalostnejších liečiteľských praktík.

Ani samotná akupunktúra nie je dvakrát príjemná, bolí to, ale takou tupou, nie veľmi silnou bolesťou. Veľa ľudí pri vpichu kričí, aby si trochu uľavili. Potom ale ihlu lekár Rieka zasúva hlbšie do tela a to bolí viac. Občas ňou musí aj rôzne pokrútiť. Niektoré ihly sú krátke - približne dva centimetre, ale tie najdlhšie majú (odhadom) aj pätnásť centimetrov. Občas trafí nerv, takže človekom prebehne elektrický výboj. Je to nepríjemné, ale vraj efektívnejšie. Občas trafí nejakú žilku, vpich potom dosť štípe a z rany vytečie aj pár kvapiek krvi, ale to sa stáva málo. Ihly sú tak tenké, že väčšinou žiadna krv nie je.

Keď človek leží s ihlami, pocity sa rôznia. Niektoré ihly ani necítim, niektoré sa z času na čas ohlásia, niektoré bolia stále. Ak bolia, tá bolesť je ako keby ste mali v tele upchané miesto pred ktorým sa niečo hromadí a nemôže to ďalej. Liya však zažila aj opačný pocit, ako keby jej po celej nohe prúdom stekala nejaká tekutina. Vyslovene sa zľakla a opýtala sa, či silno krváca. V skutočnosti sa nič nedialo a tento pocit po chvíli aj ustal.

Vybratie ihly opäť bolí. Ani nie to vybratie, ale on musí hneď na miesto vpichu silno zatlačiť. Keďže je dané miesto citlivé, zabolí to poriadne. Miesta vpichu aj po vybratí ihly bolia. Niekedy minútu, niekedy aj dva dni.

Možno aj toto sú dôvody, prečo čínska medicína nie je tak populárna ako západná. Väčšina z nás si radšej vezme paralen, než týždne postupovať takúto boľavú a drahú procedúru. Jedno posedenie na akupunktúre je aj tak úplne zbytočné (maximálne na odblokovanie svalov, zaseknutý krk naozaj uvoľní jedna ihla), efektívna liečba by mala trvať v krajnom prípade aspoň týždeň, ideálne mesiac, v najlepšom prípade pravidelne celý život. Je ale pravda, že ako sa stav človeka zlepšuje, celá akupunktúra bolí podstatne menej.

Tak čo, presvedčil som vás o čínskej medicíne? Asi nie. Na záver vás preto aspoň upokojím tým, že hlavným nástrojom čínskej medicíny je zmena životosprávy. Aj lekár Rieka, ak pacient nie je ochotný zmeniť štýl života a stravovania, odmietne liečiť. Bez tohoto prvého kroku je každá liečba neúčinná. Akupunktúra, bankovanie, nahrievanie bylinkami, púšťanie žilou, to všetko má iba liečbu urýchľovať, skutočná liečba spočíva v strave a životospráve, to môžeme urobiť všetci a bezbolestne. Učí nás preto zdravo jesť - jesť málo mäsa, ideálne žiadne, jesť striedmo, nejesť aspoň tri hodiny pred spaním, nepiť alkohol, nejesť studenú zeleninu a ovocie, ale všetko tepelne upraviť, alebo aspoň to jabĺčko na chvíľu ponoriť do teplej vody nech je vlažné (nám sa osvedčil airfrier). Vyradiť niektoré potraviny, napríklad melón, či iné vodnaté ovocie (sú energicky veľmi chladné a oslabujú telo, výnimku majú iba ľudia, ktorí počas horúcich dní ťažko fyzicky pracujú), morské plody, vyprážané veci a sýtené nápoje (Coca-Cola a spol.). Každý deň cvičiť, ideálne Taiji, či iné uvoľňujúce a dychové cvičenia, nie cvičenia na sťahovanie svalov, a prispôsobiť si životný rytmus tak, aby vyhovoval telu. Neponocovať, ísť spať najneskôr okolo desiatej, budiť sa s východom slnka, pred spaním nepozerať žiadnu televíziu či do mobilu, ideálne ani nečítať knihu (toto ja nedodržujem), ale len premýšľať a upokojovať myseľ. Vyhýbať sa stresu a hnevu.

Mnohé aspekty čínskej medicíny dokázateľne fungujú. Rovnako ako mnohé aspekty západnej medicíny dokázateľne nefungujú. Je škoda, že na západe nemáme odbornú komunitu, ktorá by čínsku medicínu študovala rovnakými štandardami, ako sa študuje západná medicína. Pokusy o to boli, pri niektorých podobných jednaniach som aj tlmočil, píšem o tom v mojej knihe, ale celý projekt stroskotal na skepse širokej verejnosti, ktorá sa postavila proti, v mene boja proti šarlatánstvu. Žiaľ dosiahli presný opak. Vedecké kapacity nedostali priestor čínsku medicínu študovať a šarlatánom ostal priestor aj naďalej ľuďom nalievať savo. Myslím si že nechať čínskej medicíne prezumpciu neviny nám môže v skutočnosti viac priniesť, ako zobrať, a to aj v prípade, že by sa dokázalo, že je výmysel. Ale to už je iný príbeh.