Aj rybu v akváriu vidí Číňan inak!
Číňania vidia svet skutočne inak! Nie je to iba fráza, je to vedecky dokázaný fakt. Po dlhšej pauze som sa vrátil k nedočítanej knihe Age of Unpeace, ktorá je tak dobrá, že ju všade odporúčam, aj napriek tomu, že ju ešte nemám celú prečítanú. Pri poslednom čítaní som narazil na kapitolu, ktorá sa tomuto fenoménu – ako vnímame svet, čiastočne venuje. Autor Mark Leonard spomína jeden zaujímavý experiment.
Skupine Číňanov a Američanov dali za úlohu pozorovať akvárium s cieľom opísať správanie ryby v ňom, predpovedať jej budúce správanie a nakoniec vysvetliť, ako k výsledku prišli. Obe skupiny k úlohe pristúpili úplne inak. Viete, v čom sa líšili? Skôr než si prečítate odpoveď, skúste sa vy zamyslieť, ako by ste k problému pristúpili. Ako by ste skúmali správanie ryby?
Američania sa sústredili na samotnú rybu. Pozorovali, čo robí, ako sa správa a na základe jej historických pohybov predpovedali jej budúce chovanie. Číňania si rybu takmer nevšímali. Pozorovali akvárium. Skúmali jeho tvar a obsah, kde sú kamienky, kde sú koráliky, kde sú prekážky, kam môže ryba ísť a kam nemôže ísť. Jej správanie potom predpovedali na základe možností prostredia, ktoré ryba mala, nie na základe historického chovania ryby. Zaujímavé, že?
Ktorá skupina bola bližšie k pravde? Neviem, v texte sa to nespomínalo, pravdepodobne mali obe skupiny pravdu. Predsa len, je to len ryba v akváriu, až tak veľa tam toho robiť nemôže. Rovnako to ani nebolo cieľom výskumu. Cieľom výskumu bolo potvrdiť, že kultúra východu a západu pristupuje k pozorovaniu svojho okolia veľmi odlišne.
Západné myslenie je analytické, svet vnímame cez samostatné objekty, individualitu, akcie jednotlivých ľudí. My vnímame jednotlivé časti sveta – veci aj ľudí – v ich samotnej a individuálnej podstate. Číňania na jednotlivé články reťazca nepozerajú, svet vnímajú cez to, ako články zapadajú do celkového systému, ako sú prepojené a či systém upevňujú, alebo naopak oslabujú. Zameriavajú sa na vzťahy medzi objektami, vnímajú celok, nie jeho jednotlivé časti.
Čo je lepšie? To je zlá otázka. Rozhodne by sme nad tým nemali premýšľať, či máme pravdu my, alebo oni. Mali by sme sa sústrediť na to, aby sme nezabúdali rozmýšľať nad vecami vždy aj z tej druhej strany. Zlé nie je jedno či druhé, zlé je, ak ostaneme iba pri jednom – ak budeme pozerať iba na individuálne články, a uteká nám ich význam v celkovom systéme. Na druhej strane, ak východná kultúra začne ignorovať individualitu, môžu jej utiecť momenty, veci či ľudia, ktoré sú zlomové. To jedno domino, ktoré môže zmeniť celý systém. Nenájdu Nea v Matrixe.
Dnešný svet je nový, iný a komplikovaný. Ak chceme uspieť, či ak chceme, aby sme ako ľudstvo žili v mieri, musíme sa novému svetu prispôsobiť. To, že dnes žijeme v jednom globálnom svete, je úplne nová vec. Kedysi svet nebol prepojený, desaťtisíce rokov dozadu bola planéta iba miestom mnohých svetov, ktoré boli oddelené a ich počet sa postupne zmenšoval. Náboženstvá počet svetov znížili na pár stoviek, kolonializmus na pár desiatok, industriálna revolúcia na pár jednotiek a internet, globalizácia i ďalší pokrok v technológii nakoniec toto číslo v druhej polovici dvadsiateho storočia zredukovali na 1. „Jeden Svet“ neoslávil ešte ani len storočie.
Dnes už planéta nie je plná veľkého množstva malých svetov. Všetci sme prepojení do obrovskej siete, či už sa nám to páči, alebo nie. To so sebou prináša enormné výhody aj nevýhody. Kedysi bol svet ako šachovnica, kde jednotlivé štáty boli figúrkami v obrovskej hre o moc. To bola realita obdobia studenej vojny a predtým. Dnes je svet veľká sieť, či prepojenie mnohých sietí. Niektoré siete sú pevnejšie, napríklad Čína (všetko je centrálne riadené, sú tu prísnejšie pravidlá a tuhšie spojenie medzi jednotlivými bodmi siete) a niektoré siete sú naopak väčšie (medzinárodné spojenectvá, ktoré má západný svet). Konkurencia medzi krajinami a boj o moc dnes je o utužovaní a rozširovaní týchto sietí. Existuje na to niekoľko spôsobov, krajiny tieto prepojenia aj zneužívajú, či menia na zbrane, ale tomu sa venovať nechcem. Ak vás to zaujíma, prečítajte si spomínanú knihu. Myšlienka, s ktorou vás chcem nechať, je, že sa musíme, ako ľudia, od seba navzájom učiť a mali by sme hľadať cestu, ako sa k sebe viac priblížiť. Takže až budete nabudúce vidieť akvárium, skúste sa na moment nepozerať na ryby.
Myslím si, že zmenu spôsobu myslenia potrebujeme viac ako kedykoľvek predtým. Svet je totiž v kríze. Hovorí o tom aj moja kniha Ťažké časy v Číne. Predpredaj končí už o dva dni a na záver chcem upozorniť na niekoľko aktualít.
Ostávajú nám posledné dva dni! Kampaň je úspešná, hoci do posledného míľnika ešte chýba celkom veľa a asi ho nedosiahneme. Aj napriek tomu sa však podarilo tlačiarni urýchliť tlač, asi videli, aký je o knihu záujem 😉, a tak vám knižku budeme môcť poslať hneď ako sa kampaň skončí. To znamená, že už budúci týždeň sa môžete začítať do príbehu o tom, ako ma vyhnali z vlastného domu.
Niektorí z vás mi písali, že ste mali záujem o novú knihu a darčekovú krabicu, pretože prvú knihu už máte doma, ale táto možnosť v kampani chýbala. Popravde, nenapadlo mi to a táto odmena v kampani skutočne chýbala. Mrzí ma to. Aby som to napravil, aspoň na posledné tri dni som túto možnosť pridal. Ak máte záujem aj o krabicu, môžete buď zrušiť staršiu objednávku a objednať si novú objednávku na „knihu + krabicu“, alebo pridať ďalšiu objednávku na prázdnu krabicu (kde nie je započítané poštovné). V kampani sú teraz obe možnosti. Mrzí ma, že to tam nebolo skôr. Ale lepšie neskoro ako nikdy, všakže 🤪
Takže máme pred sebou posledných 48 hodín! Budem rád, ak kampaň ešte pošlete kamarátom a známym. Knižku budeme posielať už budúci týždeň, pravdepodobne už v pondelok! Už teraz sa teším (a zároveň bojím) na vaše správy, či sa vám bude knižka páčiť.